Hollande vytýka EÚ pomalé rozhodovanie

Francúzsky prezident Francois Hollande považuje za najväčší problém Európskej únie jej pomalosť v procese prijímania rozhodnutí, či sa to týka finančnej krízy, boja proti terorizmus či spoločnej reakcie na migračnú krízu.

V rozhovore pre dnešné vydanie nemeckého denníka Bild Hollande uviedol, že "nakoniec sa Európe vždy podarí nájsť riešenie..., ale musíme platiť vysokú cenu za stratu času".

Uznal, že dospieť k rozhodnutiu, keď má EÚ 28 členských štátov, je ťažšie ako v minulosti, keď ich mala "šesť, 12 či 15", ako v čase, keď francúzsky prezident Francois Mitterrand a nemecký kancelár Helmut Kohl čelili otázkam spojeným so zjednocovaním Nemecka. Hollande zdôraznil, že Európa nemôže napredovať, "ak Francúzsko a Nemecko nejdú rovnakým krokom".

Pokiaľ ide o blížiace sa referendum o zotrvaní Británie v EÚ, Hollande vyjadril želanie, aby Británia zostala súčasťou únie. Poznamenal, že to je v záujme oboch strán. Súčasne však pripomenul, že o osude krajiny rozhodnú britskí voliči.

Hollande tiež vyhlásil, že bez ohľadu na výsledok britského referenda podporí iniciatívu, aby tie krajiny, ktoré si to želajú, "mohli ísť v integrácii rýchlejšie a ďalej".

Na margo krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny a ani nemajú v úmysle sa nimi stať, Hollande uviedol, že by mali byť rešpektované ako členovia EÚ a nemali by brzdiť svoj vývoj.

Francúzsky prezident, ktorý sa vo štvrtok vo francúzskom meste Metz stretne s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, zdôraznil, že riešenie migračnej krízy si žiada spoločnú odpoveď Európy namiesto rozhodnutí jednotlivých štátov.

Dodal tiež, rok 2016 by - pokiaľ ide o migračnú vlnu - nemal byť opakovaním roku 2015, keď do EÚ dorazilo vyše milióna migrantov.

Uviedol, že treba zastaviť tento prílev, ale súčasne rešpektovať právo ľudí na azyl. Upozornil, že Európa by prišla o svoju česť, ak by zamieňala ekonomických migrantov za osoby, ktorým sa prejavuje medzinárodná solidarita, keď utekajú pred bojmi, terorizmom či islamizmom.

Hollande varoval, že ak by sa situácia predsa len mala opakovať, "bol by to koniec Schengenu a návrat k národným hraniciam, teda aj historický regres". "Toto riziko tu stále pretrváva," upozornil. Pripomenul, že "existujú politické sily, ktoré chcú spochybniť Schengen a priživujú sa na našom strachu". "Nemali by sme im to dovoliť," apeloval Hollande.

Francúzsky prezident tiež informoval, že okrem utečeneckej krízy by mal s Merkelovou rokovať aj o vývoji situácie na Ukrajine, kde sú obidvaja garantmi plnenia minských mierových protokolov.