Zvyšovanie minimálnej mzdy má malý negatívny vplyv na zamestnanosť

"Medziročný nárast minimálnej mzdy o 5 % by zvýšil riziko straty práce pre zamestnancov blízko minimálnej mzdy o jeden percentuálny bod (p. b.) oproti zamestnancom nad úrovňou minimálnej mzdy," uviedli analytici IFP. Podľa analýzy približne 7 % zamestnaných so štandardným pracovným kontraktom zarába na Slovensku hrubú mzdu v intervale plus-mínus 5 % okolo oficiálnej minimálnej mzdy, ak sa neberú do úvahy zamestnanci so mzdou pod týmto intervalom.

Podiel zamestnancov zarábajúcich minimálnu mzdu však kolíše podľa veku, odvetvia a regiónu. "Minimálnu mzdu zarábajú častejšie zamestnanci do 24 rokov, v ubytovacích a stravovacích službách a v Prešovskom kraji," uviedol IFP.

Od roku 2009 po rok 2014 rástla minimálna mzda každoročne v priemere o takmer 5 %. Od začiatku tohto roka stúpla z 380 eur na 405 eur. "Zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % predstavuje nárast rizika byť nezamestnaným v nasledujúcom roku v priemere o 1 až 2,5 p. b., oproti populácii zamestnaných so zárobkom vyšším ako nová minimálna mzda," uviedli odborníci IFP s tým, že v absolútnom vyjadrení by 5-% nárast minimálneho zárobku negatívne ovplyvnil 1000 až 2700 zamestnancov.

IFP sa pozrelo aj na vplyv rastu minimálnej mzdy na skupinu zamestnancov v pásme tesne nad minimálnou mzdou, avšak nie poberajúcich viac než 1,2-násobok minimálnej mzdy. Efekty rastu minimálnej mzdy na obe skupiny však boli rovnaké.

Ako ďalej vyplýva z analýzy inštitútu, vplyv zvyšovania minimálnej mzdy na nezamestnanosť sa javí vyšší u mladých nezamestnaných vo veku 18 až 24 rokov oproti starším vekovým skupinám. "Štatisticky významný rozdiel, ktorý predstavuje v priemere približne dvojnásobok oproti starším zamestnancom nad 35 rokov, možno identifikovať len v medziročnom porovnaní rokov 2012-2013 a 2013-2014," uvádza sa v analýze.

Vplyv zvyšovania minimálnej mzdy na zamestnanosť je rozdielny aj z hľadiska regiónov. "V medziročných porovnaniach rokov 2012-2013 a 2013-2014 bol vplyv nárastu minimálnej mzdy štatisticky významne vyšší pre jednotlivcov z Prešovského kraja v porovnaní s Bratislavským krajom. Štatisticky významný rozdiel oproti Bratislavskému kraju zaznamenali v porovnaní rokov 2012-2013 aj Nitriansky, Banskobystrický a Košický kraj," dodali odborníci IFP.