Odborníci a vedci vyzvali na zmenu vodnej politiky Slovenska

Na zmenu vodnej politiky Slovenska vyzvali vládu vedci, odborníci a mimovládne environmentálne organizácie. Ministerstvu životného prostredia (MŽP), parlamentu a vláde adresovali sedem požiadaviek na zlepšenie situácie v ochrane vôd.

Dôvodom na spoločnú výzvu s názvom Za živé rieky, za čistú vodu je zotrvávanie MŽP pri vodnej politike bez nadväznosti na nové vedecké poznatky a dlhodobé zanedbávanie opatrení na ochranu vôd. Strategické dokumenty vodnej politiky Slovenska nevychádzajú podľa výzvy zo spoľahlivo zisteného stavu vôd ani z dostupných poznatkov a trendov v oblasti ich ochrany.

Biológovia, hydrológovia, krajinní inžinieri a environmentalisti podpísaní pod výzvou tvrdia, že na Slovensku sa diskusia o vode zúžila iba na jej využívanie a jej ochrana zostala na druhom mieste. "V revitalizácii tokov, odstraňovaní bariér či zadržaní vody v krajine sme na Slovensku nielen pozadu v porovnaní s okolitými štátmi, ale aktívne sa vraciame späť k prekonaným a často málo účinným opatreniam," uviedla Martina Paulíková zo Združenia Slatinka, ktoré sa roky snaží o presadenie lacnejších, environmentálne a sociálne menej deštruktívnych riešení než je napríklad plánovaná veľká priehrada pri Zvolene.

Európska komisia chce podporovať zelenú infraštruktúru, a nie sivú

Hospodárenie v ekosystémoch riek nemôže byť podľa environmentalistov zamerané iba na protipovodňovú ochranu, výrobu energie či iné trhové úžitky, ale musí rešpektovať aj ekologické, environmentálne a kultúrno-sociálne funkcie riečnych ekosystémov.

"Nespochybňujeme potrebu ochrániť mestá a obce pred povodňami, potrebu budovať nové vodné stavby. Upozorňujeme však, v súlade s vedeckými poznatkami a stratégiami Európskej komisie, že plošné preferovanie sivej (technickej) infraštruktúry nie je udržateľné - finančne, environmentálne, sociálne," píše sa vo výzve s tým, že aj Európska komisia chce prostriedkami z EÚ fondov v rokoch 2014 – 2020 na Slovensku podporovať zelenú infraštruktúru, a nie sivú. Začlenenie zelenej infraštruktúry do správy povodí môže významne prispieť k zabezpečeniu dobrej kvality vody a k zníženiu následkov záplav a sucha.

Skoro 80 signatárov výzvy žiada, aby bola vodná politika SR starostlivo uvážená a spracovaná na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov a za účasti zainteresovaných subjektov. Vyzývajú na zmenu kompetenčného zákona s cieľom oddeliť hospodárske využívanie vôd od ich ochrany ako aj na väčšiu nezávislosť procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Žiadajú dôsledné uplatňovanie Rámcovej smernice o vode a prepracovanie strategických dokumentov vodného plánovania v súlade s európskou vodnou politikou. Výzva poukazuje na potrebu aktívne zapájať verejnosť, samosprávy, občianske združenia, akademické a výskumné pracoviská do riešenia problémov súvisiacich s ochranou vôd Slovenska.

Ministerstvo presadilo prísnejšiu ochranu vôd a vodných zdrojov

MŽP v reakcii na výzvu, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca envirorezortu Maroš Stano zdôrazňuje, že rezort v poslednom období presadil prísnejšiu ochranu vôd a vodných zdrojov vrátane zákazu vedenia ropovodu cez vodohospodársky chránené oblasti a ústavného zákazu vývozu vody, pričom systémovo odstraňuje environmentálne záťaže, ktoré vodu ohrozujú.

Rezort nepridelil počas tohto volebného obdobia žiaden nový profil na výstavbu malej vodnej elektrárne, ale naopak, viacero ich odobral. "MŽP je stále otvorené konštruktívnym rokovaniam, ktoré však budú akceptovať základný fakt, že zodpovednosť za vodnú politiku ako aj ochranu pred povodňami nesie štát," uvádza Stano.

Envirorezort odmieta spochybňovanie priehrad a vodných diel, ktoré desaťročia účinne chránia Slovensko pred povodňami, sú často zdrojmi pitnej vody a už aj integrálnou súčasťou krajiny. Vodné stavby, ktoré v čase klimatickej zmeny reálne chránia občanov pred storočnou vodou, podľa MŽP nie je možné nahradiť len opatreniami v prírode. "Ministerstvo nemôže akceptovať názor, že jediná možnosť pre dosiahnutie dobrého stavu vôd je, že sa prestanú budovať akékoľvek vodné stavby".

Na záver MŽP pripomína, že všetky dokumenty vodnej politiky riadne zverejnili na webovom sídle ministerstva na šesť mesiacov na pripomienkovanie verejnosti a uskutočnili sa tiež konzultácie so zástupcami odbornej verejnosti, samosprávy či záujmových združení.