Lekári nepriznali podporu farmafiriem, neplnia si povinnosť

Chýbať majú hlásenia o podpore účasti na zahraničných i domácich podujatiach. Vyplýva to zo zistení Transparency International Slovensko (TIS), podľa ktorých len 51 lekárov nahlásilo, že ich účasť na odborných podujatiach v zahraničí podporila farmafirma. Samotné spoločnosti však informovali o viac ako tristo kongresoch, na ktorých sa zúčastnilo cez tisíc slovenských lekárov.

"Podobne kým len 82 lekárov oznámilo ministerstvu zdravotníctva, že firmy za uplynulý rok a pol podporili ich účasť na domácich seminároch, firmy vykazujú, že podporili viac ako tisíc podujatí,“ uviedla Zuzana Dančíková z TIS.

Ako spresnila, to, že farmafirmy finančne podporujú podujatia, neznamená automaticky, že hradia aj výdavky za účasť i danému lekárovi. Spoločnosti častokrát podľa nej prispievajú priamo na organizáciu podujatí. "Výrazný nepomer údajov hlásených lekármi a firmami ale naznačuje, že mnohí lekári o zákonnej povinnosti informovať o svojich príjmoch nevedia, alebo ju ignorujú,“ uviedla Dančíková. Ako podotkla, za porušenie zákona im totižto nehrozí žiadna sankcia.

Podľa zistenia TIS ani farmaceutické spoločnosti nenahlasujú vždy podujatia, na ktoré cestovali nimi podporení lekári. Zdravotníci mali totižto nahlásiť 13 kongresov, ktoré im pomohli zaplatiť spoločnosti, tie však kompetentných o nich neinformovali, a to aj napriek hroziacej pokute do 25 tisíc eur.

Ako Dančíková podotkla, prijatie podpory od farmafirmy neznamená, že lekár nebude konať v záujme pacienta. Spoluprácu medzi zdravotníkmi a firmami považuje za užitočnú a legitímnu, ak je účelom zvyšovanie odbornosti liečby či kvality výskumu.

Zistenia TIS vplývajú z analýzy údajov nového portálu Transparentní lekári, ktorý zhromažďuje verejne dostupné informácie o spolupráci a finančných vzťahoch lekárov a farmafiriem. Webstránka je projektom TIS a ponúka prehľad o 2427 prípadoch takýchto vzťahov od decembra 2011 do apríla tohto roka.

Zo zistení portálu okrem iného vyplynulo aj to, že výška podpory je známa v menej ako štyristo prípadoch a v priemere dosiahla 500 eur. "Dáta nie sú kompletné a nie sú obrazom možných konfliktov záujmov všetkých lekárov. Príčinou je častá zlá kvalita údajov hlásených firmami i lekármi, nedostatočná kontrola zo strany štátu i nedokonalá legislatíva,“ konštatuje Dančíková.

Ako pokračovala, štát síce uložil lekárom povinnosti hlásiť príjmy od farmafiriem, ale na ich dodržiavanie nedohliada. Spoločnosti zase podľa Dančíkovej nemusia informovať o výdavkoch na jednotlivých lekárov. Výhrady má aj voči tomu, že štát neurčil, v akej forme majú lekári i firmy zverejňovať údaje.

"Výsledkom sú namiesto ľahko spracovateľných údajov často neúplné či nečitateľné informácie,“ dodala Dančíková.