Deficit Slovenska by mal klesať, KDH vidí situáciu skepticky

Vyplýva to z jarnej notifikácie európskeho štatistického úradu Eurostat. Schodok verejných financií tak v porovnaní s rokom 2013 stúpol 0,28 percentuálneho bodu. Schválený rozpočet na tento rok pritom počíta opäť so znížením deficitu verejných financií na úroveň 2,49 percenta hrubého domáceho produktu.

Verejný dlh sa podarilo znížiť

Napriek vyššiemu schodku sa však podarilo znížiť úroveň verejného dlhu v pomere k výkonu ekonomiky. Ten totiž vlani dosiahol 53,58 percenta hrubého domáceho produktu, kým v roku 2013 predstavoval 54,59 percenta. Za týmto vylepšením tak stojí rast ekonomiky, keďže v nominálnom vyjadrení hrubý dlh verejnej správy stúpol oproti roku 2013 o takmer 123 miliónov eur na 40,267 miliardy eur.

Plán na tento rok pritom hovorí o opätovnom náraste verejného dlhu v nominálnom vyjadrení na 42,374 miliardy eur, čo by v pomere k očakávanému hrubému domácemu produktu znamenalo dlh na úrovni 54,38 percenta.

Významná zmena deficitu ani dlhu nenastala

Ako ďalej informujú štatistici, v porovnaní s poslednou vlaňajšou jesennou notifikáciou sa štandardne aktualizovali zdrojové údaje, ktoré však nepredstavovali významnú zmenu deficitu a dlhu.

"Pri výpočte deficitu a dlhu za rok 2014 sme vychádzali z najaktuálnejších dostupných údajov za subjekty klasifikované v sektore verejnej správy a odporúčaní Eurostatu," dopĺňa Štatistický úrad SR. Spresnené údaje o deficite a dlhu za minulý rok zverejní Eurostat vo svojej ďalšej jesennej notifikácii k 1. októbru tohto roka.

Deficit sa má naďalej znižovať

Minister financií Peter Kažimír na utorňajšej tlačovej konferencii vyzdvihol, že výška verejného dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu klesla prvýkrát za posledných šesť rokov. Definitívne čísla o rozpočtovom hospodárení za minulý rok by však mohli byť podľa neho pre Slovensko ešte priaznivejšie.

Podľa odhadov ministerstva by totiž výnos z dane z príjmov právnických osôb, ktorý sa definitívne do výsledkov hospodárenia verejnej správy započíta až v nasledujúcich mesiacoch, môže stlačiť deficit ešte nižšie ako aktuálne Eurostatom notifikovaných 2,87 percenta výkonu ekonomiky. "Máme nádej, že ten deficit bude ešte nižší," povedal Kažimír s tým, že definitívne sa tieto predpoklady potvrdia v jesennej notifikácii Eurostatu.

Ako šéf rezortu financií dodal, konsolidácia však nekončí a deficit by sa mal v ďalších rokoch znižovať. Aj keď podľa zverejnených východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 majú byť deficity mierne vyššie, ako sa plánovalo v rozpočte schválenom koncom vlaňajška, tieto ciele stále rešpektujú cieľ, ktorým je štrukturálne vyrovnaný rozpočet v roku 2017.

Podpredseda KDH je skeptický

Podľa šéfa Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií Martina Filka ide ešte stále o ambicióznejší konsolidačný plán, ako povoľuje Pakt stability a rastu. Na budúci rok pritom rezort financií plánuje deficit na úrovni 1,93 percenta hrubého domáceho produktu, na rok 2017 je to 0,88 percenta výkonu ekonomiky a pre rok 2018 predpokladá ministerstvo vo východiskách deficit 0,53 percenta hrubého domáceho produktu.

Podpredseda opozičnej KDH Miloš Moravčík však tak pozitívne dáta zverejnené Eurostatom nevníma. Podľa neho potvrdzujú, že vláda hospodárila o 250 miliónov eur horšie ako v roku 2013. Za hlavné príčiny pritom označil vysoké výdavky ministrov, pokuty za prešľapy pri eurofondoch a chybné zúčtovanie dividend.

"Jediným, čo sa vláde za minulý rok darilo, bolo oberanie ľudí cez dane a odvody. Tie vláde priniesli o 695 miliónov eur viac, ako čakala. Stalo sa tak žiaľ na úkor ľudí, ktorým tie peniaze reálne chýbajú," tvrdí Moravčík.