Čentéš dostane mastné odškodné, Gašparovič ho mal vymenovať

Rozhodol o tom vo štvrtok senát Ústavného súdu SR (ÚS), ktorému predsedal Ladislav Orosz. ÚS zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta. Jozefovi Čentéšovi priznal primerané finančné zadosťučinenie 60-tisíc eur. Kancelária prezidenta SR je povinná uhradiť sťažovateľovi náklady právneho zastúpenia.

Súvisiace:

Gašparovič miešal karty v kauze Čentéš, pojednávanie odročili

Gašparovič spochybnil ústavnosť zákona

Právny zástupca Ivana Gašparoviča na štvrtkovom pojednávaní uviedol, že kritizujú doterajší postup druhého senátu ÚS v tejto kauze. Bývalý prezident Ivan Gašparovič vo svojom vyjadrení polemizuje s argumentmi Čentéša a spochybnil aj ústavnosť novely zákona o zmene voľby kandidáta na generálneho prokurátora.

Zotrval na predchádzajúcej argumentácii, prečo nevymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Podľa jeho názoru bol okolo voľby kandidáta na post generálneho prokurátora taký politický cirkus, že by nevymenoval žiadneho kandidáta, ktorý by z takých volieb vzišiel. Ako druhý dôvod uviedol skartáciu spisu z výsluchu Igora Matoviča.

Právny zástupca Čentéša na margo Gašparovičovho zdôvodnenia uviedol, že je prekvapený, že bývalý prezident spochybňuje zákon, pretože už skôr ÚS rozhodol, že nie je v rozpore s ústavou. Pokiaľ ide o skartáciu spisu, poukázal na skutočnosť, že išlo o administratívnu chybu, ktorá bola napravená a Čentéš nebol za ňu disciplinárne, ani inak stíhaný.

Exprezident mal námietky aj voči senátu

Po prerušení pojednávania, ešte kým senát odišiel zo súdnej siene, Gašparovič namietal, že mal byť vypočutý aspoň ako svedok. "Tento senát nie je kompetentný rozhodovať v tejto veci, pretože som podal námietky zaujatosti voči dvom sudcom (pozn. red. - voči Ladislavovi Oroszovi a Ľudmile Gajdošíkovej)." Uviedol, že tento senát neodstránil pochybnosti o skartácii spisov, ani o priebehu voľby, ani sa nevysporiadal s námietkami.

Ako povedal po skončení pojednávania Jozef Čentéš, je s rozhodnutím ÚS spokojný. "Možno ani ja si dnes plne neuvedomujem význam tohto rozhodnutia pre ústavnú prax a dodržiavanie ľudských práv. Ústavný súd totiž prvý raz v histórii skonštatoval, že štátny orgán - prezident republiky - porušil ľudské práva občana." Ako uviedol Čentéš, priznanú sumu 60-tisíc eur venuje detskému hospicu Plamienok a menšiu časť pre organizáciu Via Iuris, ktorá pomáha občanom pri ochrane ich základných práv a slobôd.

Pre námietky zaujatosti voči 12 ústavným sudcom, tak zo strany Ivana Gašparoviča, ako aj Jozefa Čentéša, nemohol ÚS o veci rozhodnúť už skôr. Patovú situáciu odblokoval až novozvolený prezident Andrej Kiska, ktorý stiahol všetky námietky voči sudcom ústavného súdu, ktoré podal jeho predchodca.

Jozefa Čentéša zvolili poslanci NR SR dňa 17. júna 2011 za generálneho prokuratúra. Hlasovalo za neho 79 z 89 prítomných poslancov. Bývalý prezident Ivan Gašparovič bol najprv nečinný, neskôr odmietol Čentéša vymenovať do funkcie. Jozef Čentéš podal v súvislosti s nečinnosťou prezidenta Gašparoviča sťažnosť na ÚS SR ešte v roku 2011. Ďalšiu sťažnosť vo veci namietaného porušenia základných práv rozhodnutím prezidenta SR nevymenovať ho do funkcie generálneho prokurátora podal Čentéš 3. januára 2013.

Slovensko nemalo generálneho prokurátora až do 18. júna 2013, keď bol Jaromír Čižnár zvolený v NR SR za kandidáta na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora. V tajnej voľbe za neho hlasovalo 82 prítomných poslancov parlamentu - všetci zo strany Smer-SD. Opozícia sa na hlasovaní nezúčastnila. Vtedajší prezident Ivan Gašparovič vymenoval Čižnára za generálneho prokurátora 17. júla 2013. Opozícia vtedy prezidentovi vyčítala, že s vymenovaním nepočkal do rozhodnutia Ústavného súdu SR.