Najznámejší vrahovia zatúžili po slobode, súdy im nevyhoveli

(Na doživotie odsúdený Viliam Hauser požiadal o podmienečné prepustenie na slobodu, súd mu nevyhovel) Ľubor Masár, prvý odsúdený na doživotie po novembri 1989, chce ísť na slobodu. Okresný súd v Trnave v utorok jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Masár, ktorý sedí za mrežami už 24 rokov, podal proti uzneseniu sťažnosť, rozhodovať o nej bude krajský súd. Po slobode túži aj ďalší odsúdený na doživotie Viliam Hauser, aj jeho žiadosť súd v utorok zamietol. Trestný zákon umožňuje podmienečné prepustenie doživotne odsúdeného po odpykaní 25 rokov trestu. Splnené však musia byť aj materiálne podmienky, a to preukázané polepšenie a predpoklady pre riadny život po prepustení.

Znásilnili a zavraždili Holanďanku

Masár v auguste 1990 v Rakúsku spoločne s Jánom Molnárom znásilnil a zavraždil Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú – Groenovú. Jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Ten však drámu prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil. Oboch zločincov poslal súd v Bratislave za mreže na doživotie.

Pred senát Okresného súdu v Trnave sa dnes tiež postavil na doživotie odsúdený Viliam Hauser. Ten spolu s Róbertom Mattom v apríli 1994 v Bratislave vyvraždil päťčlennú vietnamskú rodinu vrátane malého dieťaťa. Práve Hauser bol podľa rozsudku ten, kto plačúce dieťa udusil. Podľa prokuratúry neboli splnené formálne podmienky na jeho podmienečné prepustenie, súd jeho žiadosť zamietol.

Zakorenené sklony k trestnej činnosti

Hauser si myslí opak, senát upozornil, že bol odsúdený podľa zákona, ktorý umožňoval podmienečné prepustenie po dvadsiatich rokoch. O jeho spoločníkovi z tejto kauzy Mattovi rozhodoval súd ešte v júli, jeho žiadosť o prepustenie tiež zamietol. Matta proti uzneseniu podal sťažnosť, na krajskom súde však nepochodil. Krajský súd v Trnave v októbri jeho sťažnosť proti verdiktu prvostupňového súdu zamietol pre nesplnenie materiálnych podmienok.

Podľa uznesenia súdu nebolo správanie odsúdeného vo väzení hodnotené kladne, problémy mal s dodržiavaním ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa. Takisto z pomerov odsúdeného nebolo možné zistiť pozitívnu prognózu jeho možného správania sa v prípade prepustenia na slobodu, "pretože sú u neho zakorenené sklony k páchaniu asociálnej závažnej trestnej činnosti".