Prezident Kiska by mal vyhlásiť referendum, myslí si právnik

Právnik a bývalý podpredseda ústavného súdu Eduard Bárány si myslí, že prezident republiky Andrej Kiska by mal vyhlásiť referendum o troch otázkach, ktoré prešli na ústavnom súde. "Pokiaľ sa podľa názoru ústavného súdu tri otázky netýkajú ľudských práv, tak by o týchto troch mal pán prezident vyhlásiť referendum, o štvrtej nemôže," povedal pre agentúru SITA Bárány.

Súvisiace:

Ústavný súd odobril väčšinu referendových otázok o rodine

Biskupi sú sklamaní

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) je sklamaná, že občania sa nebudú môcť v referende vyjadriť ku všetkým štyrom navrhovaným otázkam. Ako povedal v utorok pre agentúru SITA hovorca KBS Jozef Kováčik, KBS berie na vedomie rozhodnutie ústavného súdu. "Budeme apelovať na občanov, aby sa na referende zúčastnili," dodal.

Podľa názoru Bárányho je teraz prezident Kiska viazaný verdiktom ústavného súdu. "Môj názor bol, že pán prezident mohol sám rozhodnúť o tom, či vyhlási alebo nevyhlási referendum, ale keď sa už obrátil na ústavný súd, tak toto stanovisko je pre neho záväzné," uviedol Bárány.

Prezident Andrej Kiska by po rozhodnutí ústavného súdu mal vyhlásiť termín plebiscitu. Myslí si to predsedníčka poslaneckého klubu strany Smer-SD Jana Laššáková. "Rozhodnutie ústavného súdu rešpektujem, neprislúcha mi ho komentovať. Ústavný súd posúdil všetky štyri otázky, teraz by mal pán prezident vyhlásiť referendum," povedala Laššáková pre agentúru SITA.

Podpredseda KDH Pavol Zajac vyjadril ľútosť nad tým, že ústavný súd referendové otázky neposúdil skôr. Referendum by sa tak mohlo konať spolu s komunálnymi voľbami, čím by sa zvýšila šanca na vyššiu účasť voličov v plebiscite. Rozhodnutie ústavného súdu, ktorý zo štyroch otázok označil za neústavnú jednu z nich, Zajac rešpektuje a nerád by ho komentoval. "Osobne som bol presvedčený, že všetky štyri otázky sú v súlade s ústavou," konštatoval Zajac.

Rozhodnutie ústavného súdu rešpektuje aj poslanec Mosta-Híd Gábor Gál. Otázku, ktorú ústavný súd označil za neústavnú, považuje Gál za ústrednú otázku plánovaného plebiscitu, ktorá bola meritom veci Aliancie za rodinu. Gál sa podobne ako ústavný súd domnieva, že išlo o otázku, ktorá sa týkala ľudských práv a nemôže byť položená v referende. Ďalšie tri otázky, s ktorými ústavný súd súhlasil, považuje skôr za vykonávacie. Ústava podľa poslanca Mosta-Híd registrované partnerstvá nezakazuje, parlament takýto zákon môže schváliť.

Iniciatíva Inakosť je rozhodnutím znepokojená

Iniciatíva Inakosť je znepokojená rozhodnutím Ústavného súdu SR (ÚS SR) o súlade otázok referenda o ochrane rodiny s Ústavou SR. Pre agentúru SITA to uviedla Jana Jablonická Zezulová z iniciatívy. "Od začiatku iniciatívy za vypísanie referenda sme boli presvedčení o jeho protiústavnosti. Neskrývaným úmyslom organizátorov je okrem iného zamedziť prístup časti obyvateľstva k právnym inštitútom manželstva, adopcií a registrovaných partnerstiev, ktoré spadajú pod právo na súkromie a rodinný život a do budúcna tento stav zabetónovať," vysvetlil výkonný riaditeľ iniciatívy Martin Macko.

Organizátori referenda podľa Jablonickej Zezulovej upierajú rodinám založeným na vzťahoch párov rovnakého pohlavia právo na existenciu a navyše ich označujú za príčinu krízy rodiny a manželstva na Slovensku. "Rovnako nesledujú najlepší záujem dieťaťa, ktoré by malo mať právo na výchovu v kvalitnom rodinnom prostredí, ktoré dokážu plne zabezpečiť aj páry rovnakého pohlavia," doplnila. Rozhodnutím o neústavnosti tretej otázky dokázal ústavný súd aspoň zamedziť úplnému vylúčeniu párov rovnakého pohlavia z ochrany ich rodinného života v budúcnosti.

Anton Chromík sa so svojou Alianciou za rodinu snaží rozdeliť celú slovenskú spoločnosť a presadzuje s masívnou podporou Katolíckej cirkvi jej chápanie rodinného života na úkor nepopulárnej menšiny, a to referendom a reklamou porušujúcou základné etické princípy. Keďže podľa Iniciatívy Inakosť nie je dlhodobo schopný stotožniť sa a konať v súlade s ľudskoprávnymi záväzkami SR, jej ústavou a základnými princípmi etického správania sa, útočí na všetkých ľudí a inštitúcie, ktoré ich obhajujú.

LGBTI ľudia nemajú žiadne zastúpenie v politickej reprezentácii

Vzhľadom na pretrvávajúci sociálny dištanc nemajú LGBTI ľudia v podmienkach Slovenska žiadne zastúpenie v politickej reprezentácii, a to na všetkých jej úrovniach. Komunita je stále v procese svojho budovania a má svoje záujmové, kultúrne organizácie prakticky len v hlavnom meste. Neexistuje politická strana, ktorá by presadzovala alebo podporovala práva LGBTI ľudí vo všetkých navrhovaných oblastiach.

"Naproti tomu navrhovatelia referenda patria jednoznačne k mocenskej väčšine, čoho najjasnejším dôkazom je fakt, že v priebehu polroka dokázali presadiť zmenu Ústavy SR zakazujúcu manželstvá párov rovnakého pohlavia," uzavrela Jana Jablonická Zezulová s tým, že vzhľadom na ich podporu zo strany politických strán, ale aj najväčších cirkví, bude verejná diskusia a kampaň predchádzajúca referendu mimoriadne nevyvážená.

Referendum so štyrmi otázkami žiada vypísať Aliancia za rodinu, petíciu podpísalo okolo 400-tisíc ľudí. Ústavnosť referendových otázok posudzoval ústavný súd na základe podania prezidenta Andreja Kisku. VIAC SA DOČÍTATE TU.