Posádky vrtuľníkov mali extrémny zimný výcvik

Vojaci napríklad cvičili presun v neznámom horskom teréne aj počas noci, museli si vedieť založiť a udržiavať oheň. Použiť mohli všetko, čo bolo po ruke.

„Napríklad aj pomocou batérie z vysielačky havarovaného stroja, drôtu a pušného prachu,“ vysvetlil starší dôstojník Peter Fedor.

V zasneženom teréne stavali improvizované prístrešky, získavali pitnú vodu a upravovali ju. Potravu si museli uloviť priamo v prírode, napríklad ryby či králika.

Vojakov sa snažia každý rok prekvapiť niečím novým, teraz to bolo unikanie pred psom, ktorý ich prenasledoval. Vojaci trénovali, ako by mohli psa zmiasť, ale aj spôsob, ako sa ubrániť pri jeho útoku. Vyskúšali si aj výrobu improvizovaných snežníc, poskytnutie prvej pomoci ranenému kolegovi a jeho transport z ohrozeného priestoru. Mali ukážku boja zblízka a skúšali si privolať pomoc zo vzduchu pomocou svetlíc.

Kapitán vrtuľníka Mi-17 Marek Zavatčan si myslí, že asi najťažší bol diaľkový pochod v hlbokom snehu smerom k nádrži Čierny Váh.

„Museli sme si sami prerážať cestu a snehu bolo väčšinou až po pás. Človeka to poriadne unaví prešliapavať terén, preto sme sa vždy striedali. V poslednej fáze aj menej ako po sto metroch. Náročný bol aj následný zostup, lebo sa už začalo stmievať. Siahli sme si až na dno svojich fyzických a psychických síl," uviedol Zavatčan.

Je presvedčený, že takýto výcvik má veľký zmysel, ak by sa do podobnej situácie dostali pri plnení letových úloh napríklad pri nútenom pristátí v neznámom teréne po technických problémoch stroja.