Zákon o pedagógoch hodnotí väčšina učiteľov skôr negatívne

Skôr negatívne hodnotí väčšina učiteľov súčasné znenie zákona o pedagogických zamestnancoch. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý medzi pedagógmi robila Slovenská komora učiteľov (SKU). Jej zámerom bolo zistiť, ako učitelia vnímajú zákon a najmä to, ako sú spokojní s tzv. kariérnym rastom a kreditovým systémom.

Väčšina učiteľov, a to 57 percent hodnotí zákon skôr negatívne, za skôr pozitívny ho považuje 26 percent učiteľov, veľmi kladne ho hodnotí jedno percento učiteľov. Naopak, celkom zamietavo ho vníma 13 percent pedagógov a možnosť iné zvolili dve percentá respondentov.

Dotazník vyplnilo vyše 1000 učiteľov

Výsledky prieskumu poslala SKU aj ministerstvu školstva, Metodicko-pedagogickému centru, Štátnemu pedagogickému ústavu aj Národnému ústavu certifikovaných meraní vzdelávania. "Veríme, že dotazník bude užitočným príspevkom do diskusie v súvislosti s pripravovanou novelizáciou zákona," dodávajú učitelia z SKU.

Komora učiteľov zverejnila na internete online dotazník, ktorý mohli učitelia vyplniť. Zbierali ich od 30. mája do 16. júna. V dotazníku učiteľom kládli vybrané otázky k zákonu o pedagogických zamestnancoch, predovšetkým k systému získavania kreditov, ktorými si môžu učitelia prilepšiť k platu. Kredity učitelia získavajú za vzdelávanie, školenia či autorstvo učebníc.

Tie im uznáva riaditeľ a na základe nich dostávajú sedem rokov príplatky, potom sa musia vzdelávať ďalej. Systém zaviedli ešte za ministra školstva Jána Mikolaja. Dotazník Slovenskej komory učiteľov vyplnilo 1300 respondentov zo všetkých typov škôl, prevažne materských a základných. Najväčší počet respondentov, takmer 40 percent, uviedlo dĺžku praxe 21 až 32 rokov.

Zákon hodnotilo kladne len jedno percento

Z prieskumu komory učiteľov vyplýva, že 42 percent respondentov čítalo zákon o pedagogických zamestnancoch celý, 45 percent len z časti a 13 percent priznáva, že zákon nečítalo vôbec. "Väčšina učiteľov získava informácie o zákone od kolegov alebo prostredníctvom internetových fór. V čase prijatia zákona hodnotili zákon veľmi kladne len dve percentá učiteľov, dnes len jedno percento," uvádza SKU vo vyhodnotení.

V dotazníku sa učiteľov pýtali aj na kreditový systém. Za hlavnú motiváciu účasti na školeniach označila najväčšia časť respondentov práve potrebu získať kredity, na druhom mieste skončila potreba dovzdelania sa v danej oblasti. Nadpolovičná väčšina respondentov má problém pri výbere školení, ponuka ich neoslovuje. Na druhej strane je viac ako jedna tretina učiteľov s ponukou školení spokojná.

Približne jedna tretina považuje vedomosti a zručnosti získané na školeniach za dlhodobé, 36 percent za strednodobé (15 až 20 rokov) a necelá tretina za krátkodobé (do 10 rokov). Učitelia v dotazníku hodnotili aj obsahovú kvalitu, pripravenosť a odbornosť školiteľov aj prínos absolvovaných školení. "Väčšina učiteľov (od 55 do takmer 70 percent) použila pri hodnotení vo všetkých ukazovateľoch známky 1 a 2, najlepšie hodnotili pripravenosť a odbornosť školiteľov. Veľká časť respondentov (45 – 30 percent) napriek tomu ohodnotila ukazovatele známkami 3 a horšie," uvádza komora učiteľov svoje zistenia.

Triednictvo je podľa učiteľov platovo podhodnotené

Takmer polovica učiteľov sa podieľa podľa prieskumu na tvorbe učebných pomôcok alebo textov, približne rovnaký počet pracuje na tvorbe školských projektov a dve tretiny uvádzajú prácu so žiakmi mimo vyučovania.
"Vo všetkých prípadoch ide o aktivity, za ktoré sa kredity neudeľujú. Takmer tri štvrtiny respondentov by privítali, keby mali riaditelia väčšie možnosti pri hodnotení učiteľov prostredníctvom osobného príplatku," uvádza SKU svoje zistenia.

Väčšina učiteľov nepovažuje zvyšovanie platu na základe praxe za porovnateľné s ostatnými povolaniami vyžadujúcimi vysokoškolské vzdelanie ani s priemerom krajín OECD. Takmer dve tretiny respondentov považuje príplatok za triednictvo vzhľadom k záťaži a práci za podhodnotený, necelá štvrtina učiteľov ho považuje za primeraný.

Na záver mohli učitelia vyjadriť vlastný názor alebo návrhy ku kariérnemu rastu a kreditovému systému. "Najväčší počet príspevkov kritizoval obmedzenú platnosť kreditov a kreditového príplatku," informuje komora učiteľov. Kredity totiž majú platnosť sedem rokov. "Učitelia rovnako kritizovali celý systém, označovali ho len za ,honbu za kreditmi' alebo ,kreditomániu', ,odsedené školenia' bez zjavného vzťahu ku kvalite vyučovania. Systém chápu ako snahu odkladať zvyšovanie platu učiteľov," dodáva komora učiteľov.

Učitelia by tiež privítali možnosť overovania vedomostí aj bez absolvovania školení. Prevažne starší učitelia vyjadrili nespokojnosť, že nezískali kredity za školenia, ktoré absolvovali pred prijatím zákona. Učitelia tiež navrhovali napríklad zvyšovať plat postupne, nie až po nadobudnutí 30 kreditov. "Učitelia ďalej kritizovali Metodicko-pedagogické centrum (MPC), ktoré poskytuje najviac školení. Nepáčila sa im ponuka školení, slabá komunikácia zo strany MPC po prihlásení sa na školenie a hlavne skutočnosť, že školenia sa často neotvárajú pre nízky počet záujemcov," dodáva komora učiteľov.