Kyselina hyalurónová pomáha pri infekciách močového mechúra

Cystitída a vaginálne infekcie, ktoré sú sprevádzané nepríjemným svrbením, pálením či výtokom, postihujú ženy najčastejšie v lete, v čase dovoleniek a častejších návštev kúpalísk. Spôsobuje ich napríklad chlórovaná voda, ktorá narúša obranný systém slizníc, či dlhý pobyt v mokrých plavkách.

Prirodzená obrana voči baktériám

Pri obnovení správnej funkcie slizníc je podľa lekárov veľmi dôležitá práve kyselina hyalurónová, ktorá zvyšuje ich prirodzenú obranu voči baktériám. Ako sa na tlačovej konferencii vyjadril ďalší z prítomných lekárov, traumatológ Juraj Kacian, táto číra, priehľadná látka prispieva aj k hojeniu tkanív, využitie preto našla aj v úrazovej chirurgii.

Kyselina hyalurónová je telu vlastná látka. Ľudský organizmus obsahuje asi 15 gramov tejto zlúčeniny v podobe viskózneho gélu. Vo vysokých koncentráciách je obsiahnutá v niektorých mäkkých spojivových tkanivách, koži, pupočnej šnúre, kĺbovej tekutine a oku. Významné množstvo tejto látky sa nachádza v pľúcach, obličkách, mozgu a svaloch. Má silnú hydratačnú schopnosť. Ak sa nenaviaže na iné molekuly, viaže vodu a získava gélovú konzistenciu, teda správa sa ako špongia.

Krátka životnosť v krvi

Je schopná vodu absorbovať, udržať a uvoľňovať podľa potrieb organizmu. Problémom je však jej krátka životnosť. V krvi sa rozpadá počas dvoch až piatich minút, v koži počas 12 hodín a v chrupavke vydrží jeden až tri týždne. Takmer dve tretiny tejto látky, ktorú ľudské telo vyprodukuje, organizmus spotrebuje takmer okamžite a jej produkcia v tele klesá s rastúcim vekom. Zdrojom kyseliny hyalurónovej v strave je napríklad koreňová zelenina, červené víno, sójové bôby. Obsahujú ju aj hrebene kohútov a sliepok. V súčasnosti sa tiež získava biofermentačným postupom z baktérií Streptococcus equi.

Pôvodne sa kyselina hyalurónová využívala v pekárstve namiesto bielka, v medicíne ju prvýkrát použili po operácii oka na náhradu očnej tekutiny. Ako uviedol Kacian, kyselina hyalurónová má dokázané liečebné účinky iba po lokálnej aplikácii, perorálna forma je vraj o niečo problematickejšia. Užívaním tabletiek je možné podporiť správnu výživu kože a slizníc, perorálnym podaním sa však nedokáže vstrebať do kĺbov či chrupaviek. Kyselina hyalurónová sa preto aplikuje injekciou do kĺbov, sprejom alebo inhaláciou na sliznice dýchacieho systému, vaginálnymi čapíkmi, roztokom aplikovaným do močového mechúra či vo forme krémov a obväzov.