Odložte referendá o samostatnosti, vyzval Putin separatistov

Putin zároveň oznámil, že nariadil stiahnutie vojakov z území pri hranici s Ukrajinou. Podľa NATO sa ich tam v uplynulých týždňoch zhromaždili desaťtisíce. Rusko to odmietlo potvrdiť a argumentovalo potrebou pripravenosti armády v prípade ohrozenia po rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny.


"Vyzývame predstaviteľov juhovýchodnej Ukrajiny, prívržencov federalizácie krajiny, aby odložili referendum plánované na jedenásty máj," povedal Putin, podľa ktorého vojakov z blízkosti hranice odsunuli, keďže Moskve "neustále" tvrdili, že sú hrozbou.

Severoatlantická aliancia (NATO) ani Spojené štáty nevidia "žiadne znaky" sťahovania ruských vojsk z hraníc s Ukrajinou tak, ako to tvrdí šéf Kremľa Vladimir Putin. "Rusko by malo dodržať svoje medzinárodné záväzky, zastaviť podporu separatistov a stiahnuť svoje jednotky z hranice," vyzval Moskvu generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, ktorý je v súčasnosti na návšteve Poľska. Podobnú výzvu adresoval do Moskvy aj Washington. "Doteraz nemáme žiadne dôkazy o tom, že by prišlo k sťahovaniu (ruských vojsk)," uviedol hovorca Bieleho domu Josh Earnest.

Separatistov vyhnali z radnice

Ukrajinským jednotkám sa podarilo dobyť späť radnicu v prístave Mariupoľ na východe Ukrajiny, ktorú v utorok obsadili proruskí separatisti. V stredu o tom informovala televízna stanica Kanal 5, správu však nebolo možné nezávisle overiť.

Počas ťažkých nočných bojov ukrajinská Národná garda vytlačila ozbrojených povstalcov z budovy radnice. Tí následne zablokovali okolité ulice, pálili pneumatiky a podpálili aj jeden trolejbus. V stredu ráno sa situácia upokojila a obnovili aj dopravu v okolí radnice. Mediálne správy neuvádzajú, či si boje vyžiadali obete alebo zranených.

Na východe Ukrajiny prebieha "protiteroristická operácia" už od piatku, pričom jej cieľom je ukončiť blokádu vládnych budov a ďalšie aktivity separatistov. Násilie v Mariupole eskalovalo v utorok, keď separatisti obsadili radnicu a okolité ulice zablokovali.

Putin je pripravený rokovať s predsedom OBSE

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyjadril pripravenosť rokovať s predsedom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Didierom Burkhalterom o vyriešení krízy na Ukrajine, kde v posledných dňoch vypukli boje medzi armádou a ozbrojenými proruskými separatistami.

"Viem, že máte vlastné návrhy a nápady, ako nájsť východisko zo situácie, ktorá nastala. Náš postoj je taktiež známy," povedal na úvod stretnutia v Moskve. So švajčiarskym prezidentom a ministrom zahraničných vecí, ktorý momentálne predsedá 57-člennej OBSE, sa chce Putin "pokúsiť analyzovať situáciu a hľadať východiská z krízy".

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

Putin a nemecká kancelárka Angela Merkelová sa počas nedeľňajšieho telefonátu zhodli na tom, že upokojenie situácie na východe Ukrajiny si vyžaduje "účinný medzinárodný zásah" pod vedením OBSE.

Nemecko tiež navrhuje zopakovať medzinárodnú konferenciu za účasti Ukrajiny, Ruska, EÚ a USA, aká sa konala 17. apríla v Ženeve. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a Burkhalter v minulotýždňovom telefonáte hovorili o potrebe "úplného naplnenia ženevskej deklarácie" predpokladajúcej kroky smerujúce k uvoľneniu napätia na Ukrajine.

Brusel pohrozil Moskve ďalšími sankciami

Európska únia a Japonsko vyzvali v stredu Rusko, aby nezhoršovalo krízu na Ukrajine. V snahe vytvoriť spoločný front sa lídri únie a japonský premiér Šinzo Abe dohodli tiež na pokračovaní rokovaní o ambicióznej dohode o voľnom obchode, ktorá by zahrňovala asi tretinu globálnej ekonomiky.

Brusel zároveň Moskve pohrozil ďalšími sankciami. "Vyzývame Rusko, aby upustilo od ďalších krokov na destabilizáciu Ukrajiny a namiesto toho sa zapojilo do diplomatického riešenia krízy," povedal stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy na spoločnej tlačovej konferencii s Abem po summite v Bruseli.

Odporúčame aj:

Putin ocenil novinárov, 'objektívne informovali' o Ukrajine

NATO zvažuje svoju trvalú prítomnosť vo východnej Európe

Na Ukrajine sa stále prelieva krv, hlásia desiatky mŕtvych

Západní lídri hrozia tvrdšími sankciami proti Rusku, pokiaľ sa Moskva bude snažiť narušiť prezidentské voľby na Ukrajine plánované na 25. mája. "Ďalšie kroky na destabilizáciu Ukrajiny si budú vyžadovať dodatočné sankcie," zdôraznil Van Rompuy.

Podľa jeho slov je však 28-členný blok otvorený ďalším rokovaniam s Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi s cieľom pokúsiť sa vyriešiť krízu, pravdepodobne opäť v Ženeve. "Sme otvorení myšlienke druhého ženevského stretnutie a budeme pracovať s kolegami na tejto možnosti," uviedol.

Chodorkovský varuje Pobaltie pred Ruskom

Bývalý ruský magnát Michail Chodorkovský v stredu varoval, že Rusko predstavuje vážnu hrozbu pre susedné krajiny vrátane trojice pobaltských republík, ktoré kedysi tvorili súčasť Sovietskeho zväzu. Zakladateľ a niekdajší vlastník ropného gigantu Jukos tvrdí, že Estónsko, Litva či Lotyšsko, ale aj Balkán, by "mohli byť nasledujúcimi terčmi ruského prezidenta Vladimira Putina, ak nenarazí na pravý odpor na Ukrajine".

Vyjadril sa tak pred novinármi vo Vilniuse, kde sa zastavil po ukončení návštevy Ukrajiny. Päťdesiatročný Chodorkovský je známy ako dlhoročný odporca Putina, ktorý sa podľa neho snaží o "rekonštrukciu" Sovietskeho zväzu a šíri falošnú propagandu. Vo Vilniuse taktiež povedal, že Rusi v marci "zabrali celkom ľahko Krym a teraz už nemôžu ustúpiť".

Chodorkovského v decembri po desiatich rokoch prepustili z väzenia a v januári sa presunul do Švajčiarska, kde žije jeho rodina. Chodorkovského uväznili za daňové úniky a spreneveru. Predčasne ho prepustili na základe jeho žiadosti o milosť adresovanej priamo Putinovi.