Ruská invázia stavia do pozoru politikov a organizácie v SR

Bezpečnostnú radu SR uviedli do pohotovosti, situáciou na ukrajinskom Kryme sa má zaoberať na rokovaní, ktoré plánujú na pondelok. Podľa informácií agentúry SITA by sa rada mohla zísť krátko po tom, ako sa slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák vráti z mimoriadneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie v Bruseli. Pre udalosti na Kryme sa popoludní stretnú aj traja najvyšší ústavní činitelia Slovenska.

Reakcia Centra pre európske a severoatlantické vzťahy

Ruská vojenská operácia na Kryme neohrozuje len Ukrajinu, ale aj bezpečnosť celej strednej Európy vrátane Slovenska, myslí si riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy Róbert Ondrejcsák. Slovensko by preto malo byť jednoznačnejšie pri pomenovaní toho, čo sa deje na východ od nás. "Mali by sme otvorene povedať, aké sú naše základné záujmy a hodnoty," uviedol Ondrejcsák s tým, že by to mala byť suverenita a územná celistvosť Ukrajiny.

Slovensko by podľa Ondrejcsáka, ktorý v minulosti pôsobil aj ako štátny tajomník MO SR, malo byť iniciátorom konzultácií na úrovni Visegrádskej štvorky, alebo minimálne sa pridať k formulácii spoločného stredoeurópskeho stanoviska.

"Visegrádska štvorka by mala odsúdiť ruskú vojenskú operáciu a deklarovať, že bezpečnosť a územná celistvosť Ukrajiny je naším základným strategickým záujmom a nikdy nebudeme akceptovať akékoľvek vojenské operácie na území susedného štátu alebo vojenskú okupáciu časti Ukrajiny," dodal Ondrejcsák. Nemyslí si, že by bolo v súčasnej situácii adekvátne zvyšovať pohotovosť našej armády, ale v diplomatickej rovine by sme mali byť oveľa rozhodnejší.

Súvisiace:

Napätie vrcholí, ruské vojská dokončujú okupáciu Krymu

Pre situáciu na Ukrajine zasadne Bezpečnostná rada SR

G7 odsúdila ruskú intervenciu, stopla prípravy v Soči

Rusi obkľúčili základne na Kryme, šéf námorníctva dezertoval

Premiér Fico rinčanie zbraňami odmieta, je za diplomatické riešenie

Schwarzenberg prirovnal Putina k nacistickému Hitlerovi

Fico: Pre invázie nie je miesto

Slovensko podľa premiéra Roberta Fica odmieta rinčanie zbraní pri riešení situácie na ukrajinskom Kryme. "Odmietame rinčanie zbraňami. Sme za diplomatické riešenie. Ponúkame našu účasť v misii na Kryme, čo by mohlo veľmi pomôcť," uviedol v nedeľu na tlačovej besede v Poprade predseda vlády.

Podľa Fica je Slovensko krajina, ktorá má vlastné skúsenosti z invázie spojeneckých vojsk v roku 1968. Preto podstatne lepšie chápeme postoj Ukrajincov k tejto téme. Nelegálne pohyby armád, nelegálne presuny podľa Fica nikomu neprospievajú. "Je veľmi dôležité vrátiť sa za rokovací stôl. Akékoľvek invázie nemajú v modernom svete svoje miesto," uviedol Fico.

Prezident Ivan Gašparovič vyzýva všetky strany, aby v otázkach o budúcnosti Ukrajiny nerozhodovali zbrane. Akýkoľvek problém je podľa prezidenta možné riešiť diplomatickou cestou. "Som presvedčený, že nikto nemôže chcieť ozbrojený konflikt, ktorý by viedol k nutnosti medzinárodného spoločenstva konať v súlade s medzinárodnými záväzkami," uviedol.

Súčasné udalosti na Ukrajine a osobitne na Kryme podľa hlavy štátu veľmi znepokojujú Európu i Slovensko, ktoré je bezprostredným susedom Ukrajiny. Občania Slovenska podľa prezidenta majú v živej pamäti udalosti z roku 1968, keď zahraničná vojenská intervencia zastavila demokratizačné procesy v bývalom Československu.

Agresiu odsudzujú aj prezidentskí kandidáti

Slovenská vláda by počas krízy na Ukrajine nemala ostávať nečinná, tvrdia viacerí prezidentskí kandidáti. Obsadzovanie Ukrajiny ruskými vojskami hodnotí občiansky kandidát Milan Kňažko ako agresiu, ktorú treba odsúdiť. "Vzhľadom na naše skúsenosti s okupáciou by sme jednoznačne mali protestovať proti porušovaniu práv a územnej celistvosti Ukrajiny. Slovenská vláda a prezident by mali jednoznačne odsúdiť konanie Ruska," povedal pre agentúru SITA.

Podľa ďalšieho občianskeho kandidáta Andreja Kisku je neprijateľné, aby ruské vedenie odôvodňovalo použitie vojenskej sily a porušenie ukrajinskej suverenity ochranou vlastných záujmov, akoby išlo o vnútornú záležitosť Ruska. "Predseda vlády sa nedávno priznal, že Ukrajine nerozumie. Je najvyšší čas, aby sa slovenská diplomacia zorientovala. A v rámci svojich možností sa aktívne snažila prispieť k spoločnému postupu napríklad v rámci EÚ, aby sa konflikt nevymkol spod kontroly," myslí si.

Podľa občianskeho kandidáta Radoslava Procházku potrebujeme byť pripravení a ostražití a úzko spolupracovať so susednými štátmi. "Vláda robí dobre, že sa nechová ako slon v porceláne. Robí však chybu, keď vojenskú inváziu nedokáže pomenovať pravým menom. Berie nám tým záruku, že vôbec rozumie tomu, k čomu sa za našimi humnami schyľuje," tvrdí. Slovensko musí podľa Procházku spolu s ostatnými štátmi z tohto regiónu vysvetliť Západu, že už nie sme okraj, ktorý môže fungovať ako nárazníková zóna, ale plnohodnotný partner," dodal.

Ukrajina by si mala podľa uchádzača o post hlavy štátu s podporou občanov Jána Čarnogurského svoje problémy vyriešiť sama. "Nie je konštruktívnym prístupom zo zahraničia, najmä zo Slovenska, predbiehať sa v jednostranných radikálnych vyhláseniach," hovorí Čarnogurský. Ako doplnil, Slovensko je členom EÚ a NATO, ale má aj dobré vzťahy s Ukrajinou aj s Ruskom. Svoju pozíciu by malo podľa neho využiť na poskytovanie tzv. dobrých služieb pre všetky strany zúčastnené na konflikte, a to tak, aby sa diplomaciou predišlo vojne a zabíjaniu.

Kandidát Ľudovej platformy Pavol Hrušovský (KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd) považuje konanie Ruska za neprípustné. Slovensko musí byť podľa neho aktívnejšie v rámci V4, ktorá by mala byť aktívnejšia v rámci NATO a EÚ. "Tieto zoskupenia by mali prijímať rozhodnutia vo vzťahu k Rusku a Ukrajine. Mali by sme tlačiť na mierové riešenie v súlade s medzinárodným právom, lebo vojna nič nevyrieši," konštatoval Hrušovský. Slovenská vláda a prezident podľa neho od začiatku nekonajú správne. "Trvalo niekoľko týždňov, kým sa naši najvyšší ústavní činitelia vyjadrili k situácii na Ukrajine. Vyjadrenia Roberta Fica sú oneskorené a činy bezzubé. Rovnako cítim veľký informačný deficit zo strany vlády smerom k našim občanom," ukončil.

Video: Situácia v Ukrajine naživo

Poslanec Štefanec: Je potrebné stiahnuť veľvyslanca

Najvyšší ústavní činitelia SR by mali podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca situáciu na Ukrajine označiť jednoznačne za neakceptovateľnú agresiu zo strany Ruskej federácie, predvolať si veľvyslanca Ruskej federácie na pohovor a stiahnuť nášho veľvyslanca z Moskvy. Štefanec zároveň vyzýva prezidenta SR Ivana Gašparoviča, predsedu vlády Roberta Fica a predsedu parlamentu Pavla Pašku, aby na dnešnom stretnutí na situáciu zareagovali naozaj vážne, ako sa patrí na krajinu, ktorá má s cudzou agresiou smutné skúsenosti z rokov 1938 a 1968.

"To je aspoň symbolické minimum, čo môžeme urobiť ako štát, ktorý si ctí hodnoty slobody a demokracie. Pre štát, ktorý si v rokoch 1938 a 1968 užil zo strany cudzích okupantov svoje, je hanbou postoj vlády, ktorá nevie zaujať jednoznačné a dôrazné stanovisko," povedal v pondelok Štefanec pre agentúru SITA.

Štefanec požiadal o zvolanie Výboru NR SR pre európske záležitosti, kde predloží návrh uznesenia, ktorým by výbor označil posledné udalosti u nášho východného suseda za neakceptovateľný akt agresie voči suverénnemu štátu. SDKÚ-DS so znepokojením sleduje vývoj na Ukrajine a najmä na krymskom polostrove. Udalosti z posledných dní považuje za jednoznačnú agresiu zo strany Ruska. "Za nedostatočné považujeme kroky vlády Slovenskej republiky a najvyšších ústavných činiteľov," konštatoval Štefanec.

Otvorená výzva pre Rusko

Slovensko nesmie podľa viacerých odborníkov na zahraničnú politiku zatvárať oči nad neprípustným konaním Ruska na Ukrajine. V spoločnej výzve odsudzujú riešenie, pre aké sa na Kryme rozhodlo Rusko, ktorého vojsko vtrhlo na územie Ukrajiny. "Takéto konanie hrubo porušuje základne zásady existujúceho medzinárodného poriadku a zvrchovanosť Ukrajiny. Poučené inváziou v roku 1968, desaťročia trvajúcou okupáciou a následnou tzv. normalizáciou Slovensko nesmie zatvárať oči nad neprípustným konaním Ruska," napísali vo , pod ktorú sa podpísali napríklad Martin Bútora, Alexander Duleba, Milan Ježovica; Marian Majer, Juraj Marušiak; Milan Nič, Róbert Ondrejcsák, Milan Šuplata; Róbert Vass.

Výzva je otvorená a možno sa k nej prihlasovať na vyzvakrym@gmail.com.

Slovensko má podľa signatárov výzvy prirodzený záujem na slobodnej, demokratickej a prosperujúcej Ukrajine. Iba občania Ukrajiny a nikto iný môžu totiž rozhodovať o svojej vláde alebo spôsobe výkonu moci na svojom zvrchovanom území. "Oceňujeme podporu Ukrajine zo strany krajín Visegrádskej štvorky, ktoré zdieľajú spoločné hodnoty a solidaritu s naším východným susedom. Je nám zároveň ľúto, že oficiálny postoj Slovenska zatiaľ za našimi susedmi v regióne zaostáva v rýchlosti a jednoznačnosti. Nechceme, aby bolo mlčanie nášho štátu tak ohlušujúce," zdôraznili vo vyhlásení. Signatári sú presvedčení, že Slovensko by malo solidaritu s Ukrajinou vyjadriť jasne a bezodkladne, v úzkej koordinácii s našimi najbližšími spojencami a partnermi.

Cesta, ktorú si zvolilo Rusko na Kryme, ohrozuje podľa signatárov nielen suverenitu nezávislej Ukrajiny, ale aj bezpečnosť v celej Európe. Slovensko by malo jasne deklarovať svoj záujem na zložení zbraní, ale tiež jasne pomenovať neprijateľný postup Ruska. Malo by sa tiež podieľať na spoločnej stratégii krajín Európskej únie a NATO, ktorá bude riešiť následky intervencie Ruska a jej dôsledkov pre Európu a občanov SR.

Video: Na Krym putujú ďalšie vojenské vozidlá

SaS: Treba sa vyhnúť vojne

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) odsudzuje ruskú vojenskú operáciu na Kryme. Podľa SaS základným princípom riešenia na Ukrajine je vyhnúť sa vojne a konflikt riešiť diplomaticky. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková.

"Súčasťou tohto riešenia by malo byť primerané zabezpečenie práv občanov ruskej národnosti na ukrajinských územiach, kde tvoria homogénne spoločenstvá," uvádza SaS vo svojom stanovisku. Ukrajinská vláda by tiež nemala poľaviť v úsilí o rokovanie s Kremľom i so zástupcami ruskej menšiny na svojom území, dodáva SaS. "Ozbrojený konflikt na Ukrajine je to najhoršie riešenie z možných. Základný princíp riešenia podľa nás znie: Treba sa vyhnúť vojne," myslí si SaS.

V pozore je aj NATO

Horná komora ruského parlamentu v sobotu vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu. Urobila tak len dve hodiny po tom, ako jej šéf Kremľa poslal svoju žiadosť. Putin svoju žiadosť zdôvodnil "mimoriadnou situáciou na Ukrajine a ohrozením životov ruských občanov". Ruské ozbrojené zložky by mali na Ukrajine zostať "až do normalizácie tamojšej politickej situácie".

Putina požiadal o pomoc ešte v piatok aj premiér Krymskej autonómnej republiky Sergej Aksjonov. "Vyzývam prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina, aby zabezpečil pomoc pri zaisťovaní mieru a pokoja na území Krymskej autonómnej republiky," vyhlásil promoskovský ukrajinský politik, ktorého do funkcie vymenoval miestny parlament len vo štvrtok. Aksjonov zároveň dodal, že sa "dočasne zmocňuje kontroly" nad krymskými ozbrojenými zložkami, flotilou aj pohraničnou strážou. "Všetci velitelia musia plniť jedine moje rozkazy."

Situácia na ukrajinskom Kryme začala byť "veľmi vážna," priznal v mimoriadnom príhovore k národu dočasný ukrajinský prezident Olexandr Turčynov. Zároveň informoval o tom, že ruská armáda obkľúčila vojenské základne v tejto časti krajiny. Rusko svojou vojenskou prítomnosťou na ukrajinskom Kryme ohrozuje mier v celej Európe, vyhlásil v nedeľu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Anders Fogh Rasmussen. "To, čo teraz Rusko robí na Ukrajine, je v rozpore s princípmi Charty Organizácie Spojených národov. Ohrozuje to mier a bezpečnosť v Európe," povedal reportérom v Bruseli pred začiatkom schôdzky veľvyslancov NATO. Rasmussen súčasnú situáciu na Ukrajine označil za "nebezpečnú" a vyzval Rusko aby "znížilo napätie" v oblasti.