Štát podľa ministerstva hospodárstva nestratí Transpetrol

Kedy by sa mohla celá kauza definitívne uzavrieť, sa zatiaľ ministerstvo neodvážilo predpovedať. Mohlo by to však byť v dohľadnom čase. "Bude to však závisieť od toho, či sa podarí presvedčiť súdy, aby rozhodovali napriek neustálym obštrukciám a prieťahom zo strany Ilčišinovcov, ktorí sa všemožne snažia ukončenie sporov oddialiť," dodal Jurikovič.

Ministerstvo čaká na rozhodnutia súdov

Štát bojuje s východoslovenskými podnikateľmi o 34-percentný podiel Transpetrolu už takmer dvadsať rokov. V tejto kauze bolo iniciovaných približne 50 súdnych sporov, ktoré prebiehali na slovenských a českých súdoch, vrátane ústavných súdov, ako aj na európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

Ministerstvo hospodárstva očakáva hlavne rozhodnutie žilinského krajského súdu a špecializovaného trestného súdu. "Ak Krajský súd v Žiline potvrdí Ilčišinovu vinu, potvrdí, že pohľadávka voči štátu vznikla podvodom a Ilčišinovci nemali na exekúciu v roku 1998 žiaden právny titul. Ak Ilčišinovu vinu potvrdí aj Špecializovaný trestný súd v Pezinku, bude zrejmé, že exekúcia na majetok Transpetrolu v Českej republike bola neoprávnená," konštatoval Jurikovič s tým, že v trestných konaniach ešte nie je vynesenie konečných verdiktov na dohľad.

Spor sa ťahá takmer dvadsať rokov

Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.

Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

Ilčišina odsúdili

V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD. Štát by tak mal byť v súčasnosti jediným vlastníkom slovenského prepravcu ropy.