Toto je najhoršie obdobie dňa: Vedci zistili, v ktorú hodinu majú ľudia najhoršiu náladu

Ak pracujete na smeny alebo musíte veľmi skoro vstávať, určite poznáte ten otravný pocit, že musíte bdieť, zatiaľ čo väčšina ľudí spokojne spí v posteli. Ukázalo sa, že váš pocit mrzutosti je oprávnený, pretože piata hodina ráno je podľa výskumníkov oficiálne najhorší čas dňa. Vedci z Michiganskej univerzity v štúdii na viac ako 2 500 účastníkoch zistili, že v tomto čase ľudia hlásili najhoršiu náladu. Na druhú stranu sa účastníci cítili najveselší o piatej hodine popoludní.

Pokles nálady o piatej hodine ráno pociťovali ľudia bez ohľadu na to, kedy vstávali. Ich nálada však bola tým horšia, čím dlhšie boli hore. "Nálada sa prirodzene cyklicky mení, pričom najnižšia je ráno a najvyššia večer, nezávisle od nedostatku spánku," povedal hlavný autor štúdie Ben Shapiro. "Nedostatok spánku je samostatný proces, ktorý ďalej znižuje náladu. Takže niekto, kto nespí celú noc by mal mať o piatej ráno ešte horšiu náladu, ako keby sa práve zobudil o piatej ráno. V bežný deň však bude jeho nálada o 5. hodine ráno stále horšia ako večer."

5. hodina ráno je najhoršia bez ohľadu na to, kedy vstávate

Foto: Produced By Mama_Tao/Shutterstock.com

V štúdii uverejnenej v časopise PLOS Digital Health boli použité údaje zo zariadenia Fitbit od 2 602 zdravotníkov počas dvoch rokov. Každé inteligentné zariadenie umožnilo merať účastníkom srdcovú frekvenciu, počet krokov, údaje o spánku a denné skóre nálady. Výsledky nielenže poukázali na poklesy a vrcholy o 5. a 17. hodine, ale ukázali, že nálada bola tým horšia, čím dlhšie boli zdravotníci hore.

"V oblasti psychiatrie je známe, že spánok a cirkadiánny rytmus zohrávajú dôležitú úlohu v duševnom zdraví," povedal Shapiro. „Tieto zistenia sa však preukázali len na malých vzorkách a v umelých laboratórnych podmienkach. Táto štúdia zovšeobecňuje tieto zistenia na každodenný život veľkého počtu účastníkov.“ Tím však poznamenal, že kolísanie nálady jednotlivcov je komplexné a ovplyvnené mnohými faktormi a že len málo účastníkov zostalo hore viac ako 18 hodín denne.

Zároveň však zdôraznili, aké účinné môžu byť inteligentné zariadenia, ako sú Fitbity, pre výskum. "Namiesto invazívnych odberov krvi alebo monitorovania teploty sme schopní získať podobné údaje z každodenného Fitbitu. To otvára lekárom zaoberajúcim sa duševným zdravím dvere k využívaniu meraní cirkadiánneho rytmu v každodennej klinickej praxi,“ dodal Shapiro.