Obľúbený čistiaci prostriedok má nežiadúce následky: Týmto podporujete šírenie superbaktérií

Odborníci varujú, že používanie bielidla, ako je Savo a alkoholu v nemocniciach a domácnostiach by mohlo prispieť k vzniku baktérií odolných voči liekom. Dezinfekčné prostriedky a antiseptiká sa bežne používajú na čistenie povrchov, chirurgických nástrojov a dokonca aj kože v zdravotníckych zariadeniach.

Tieto chemické zmesi, nazývané biocídy, pomáhajú ničiť baktérie a iné mikroorganizmy. Vedci však varovali, že ich rozšírené používanie môže v skutočnosti zvýšiť odolnosť voči antibiotikám, čo znamená, že baktérie si vyvinú schopnosť prekonať lieky určené na ich ničenie.

Foto: daphnusia images/Shutterstock.com

Tím z Macquarie University v Novom Južnom Walese v Austrálii analyzoval baktériu Acinetobacter baumannii. Táto vysoko nákazlivá baktéria môže spôsobiť celý rad ochorení vrátane zápalu pľúc a meningitídy a je už odolná voči mnohým antibiotikám. Výskumníci použili genetický skríning na hľadanie génov, ktoré buď zvyšujú, alebo znižujú citlivosť baktérie na 10 rôznych dezinfekčných a antiseptických prostriedkov.

Zistili, že niektoré biocídy vrátane chlórhexidínu ovplyvňujú spôsob, akým sa baktérie správajú. Chlorhexidin je dezinfekčný a antiseptický prostriedok, ktorý sa bežne používa na čistenie pokožky pred operáciami a na sterilizáciu chirurgických nástrojov. Nachádza sa aj v niektorých ústnych vodách.

Chlorhexidin sa nachádza aj v ústnych vodách, Foto: Thomas Collett/Shutterstock.com

Analýza odhalila, že baktérie A. baumannii reagovali na nízke hladiny antiseptika a tieto zmeny im mohli pomôcť prežiť a rásť, keď boli vystavené viacerým typom antibiotík. V časopise Nature Microbiology autori štúdie uviedli, že nízke hladiny biocídov, ktoré zostávajú v životnom prostredí v dôsledku ich rozšíreného používania, môžu podporovať rezistenciu voči antibiotikám, čo označili za "alarmujúci problém verejného zdravia". Ako uviedli:

"Biocídy sú dezinfekčné a antiseptické prostriedky, ktoré sa široko používajú na dezinfekciu a čistenie v domácnostiach aj v nemocniciach, ale o ich vplyve na vznik a šírenie infekcií odolných voči viacerým liekom sa vie len málo. Na rozdiel od antibiotík je používanie biocídov vo veľkej miere neregulované.

Naše výsledky podporujú obavy, že reziduálne biocídy môžu podporovať rezistenciu patogénnych baktérií voči antibiotikám. Rezistencia na antibiotiká sa považuje za jednu z najväčších hrozieb pre zdravie na svete - je zodpovedná za 1,3 milióna úmrtí ročne, pričom na vine je čiastočne nadmerné predpisovanie antibiotík.“

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varovala, že čoraz viac infekcií, ako je zápal pľúc, tuberkulóza, kvapavka a salmonela, sa ťažšie lieči, pretože antibiotiká sú čoraz menej účinné. Ak sa urýchlene nezakročí, poľa WHO nás čaká postantibiotická éra, v ktorej môžu bežné infekcie a drobné poranenia opäť zabíjať.