Štvrtina cukrovkárov o svojom ochorení netuší. Ako vyzerajú varovné príznaky?

Cukrovka nie je len o aplikácii inzulínu, ale aj o vhodnej diéte a fyzickej aktivite. Upozornila na to diabetologička z handlovskej nemocnice Viera Kubíková.

Cukrovka je chronické metabolické ochorenie, ktoré vzniká v prípade, že podžalúdková žľaza nedokáže vytvárať dostatočné množstvo inzulínu, alebo ho tvorí normálne až zvýšene, avšak tkanivá v tele sú nedostatočne citlivé na jeho účinok. Deficit tohto hormónu má za následok zvýšenie hladiny cukru v krvi. „Diabetes mellitus prvého typu vzniká najčastejšie v detstve, ale aj v dospelosti, pričom máva dramatický priebeh, ktorý sa nedá prehliadnuť. Cukrovka druhého typu má, naopak, pomalý a nenápadný priebeh, príznaky môžu aj celkom chýbať,“ uviedla Kubíková.

Práve cukrovka druhého typu, ktorá začína obvykle po 40. roku života, je rozšírenejšia, postihuje až 90 percent všetkých diabetikov. Jej príznaky sú často veľmi mierne, preto sa stáva, že býva odhalená náhodne v rámci preventívnej prehliadky. Následne musí všeobecný lekár pacienta odoslať na diabetologické vyšetrenie. „Ak je ochorenie odhalené v začiatočných štádiách, postačuje liečba tabletkami, prípadne modernými injekčnými liečivami. Ak sa však zhoršuje, prípadne je odhalená neskoro, býva aj pri tomto type cukrovky potrebná inzulínová liečba,“ vysvetlila lekárka.

Cukrovka sa môže skrývať aj za opakovanými infekciami

Medzi varovné príznaky cukrovky patrí časté močenie, zvýšený smäd, rýchly úbytok hmotnosti, únava, neschopnosť sa koncentrovať, zhoršenie zraku, svrbenie tela, opakované infekcie, zlé a zdĺhavé hojenie rán či tŕpnutie rúk. „Príznaky bývajú výraznejšie pri cukrovke prvého typu, majú často dramatický priebeh, je prítomné zrýchlené dýchanie, bolesti brucha, v dychu je cítiť acetón, prípadne pacient upadá do bezvedomia a musí byť umiestnený na jednotke intenzívnej starostlivosti,“ priblížila Kubíková.

Pri cukrovke druhého typu však podľa nej môžu byť príznaky veľmi nenápadné, preto majú veľký význam preventívne prehliadky u všeobecného lekára, kde sú kontrolované aj hodnoty cukru v krvi, prípadne v moči.

Významnými rizikovými faktormi pre vznik cukrovky sú zlá životospráva, nedostatok fyzickej aktivity, obezita, genetika, vek, stres a fajčenie. „Faktory s výnimkou dedičnej predispozície dokážeme ovplyvniť a znížiť tak riziko vzniku a rozvoja tohto ochorenia. Ak je však už diabetes prítomný, je celoživotný,“ upozornila diabetologička.

Liečbu podľa nej tvorí súbor opatrení, z ktorých je každá zložka veľmi dôležitá. „Je to teda nielen pravidelné užívanie odporúčanej liečby či aplikácia inzulínu, ale aj vhodná diéta s obmedzením cukrov, tukov a primeraná fyzická aktivita, na čo mnohí diabetici zabúdajú,“ uzavrela.