Podľa OSN je v Gaze vysídlených viac ako 260.000 ľudí
- 7:55 11.10.2023
- Ženeva

V dôsledku útokov izraelskej armády zo vzduchu, zeme a z mora svoje domovy v palestínskom pásme Gazy opustilo už viac ako 260.000 ľudí, informoval v utorok Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).
Ako v stredu uviedla agentúra AFP, ide o dôsledok situácie, ktorá vznikla po tom, ako palestínske militantné hnutie Hamas minulú sobotu spustilo prekvapivý útok na Izrael. Izrael na túto eskaláciu reagoval odvetou. Obe strany hlásia stovky mŕtvych a zranených.
OCHA v utorok vo svojej aktualizovanej bilancii upozornila, že počet palestínskych vysídlencov bude ďalej rásť. Dodala, že do minulej soboty - v dôsledku predchádzajúcej eskalácie situácie v pásme Gazy - svoje domovy opustilo približne 3000 ľudí.
Cielené ostreľovanie izraelskej armády v pásme Gazy zničilo viac ako 1000 obytných jednotiek. Ďalších 560 ich bolo poškodených tak vážne, že sú neobývateľné, uviedol OCHA s odvolaním sa na palestínske úrady.
Spomedzi vysídlencov takmer 175.500 ľudí vyhľadalo prístrešie v 88 školách, ktoré prevádzkuje Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA).
Viac ako 14.500 ďalších našlo útočisko v 12 vládnych školách, zatiaľ čo - podľa odhadov - takmer 74.000 ich zostáva u príbuzných a susedov alebo vyhľadalo prístrešie v kostoloch a iných zariadeniach.
Počet vysídlených ľudí v Gaze predstavuje najvyšší počet vysídlencov zaznamenaných od 50 dní trvajúcej eskalácie v roku 2014, uvádza sa v správe OCHA, ktorá dodala, že okrem toho zápasí aj s napĺňaním základných potrieb tých ľudí z pásma Gazy, ktorí nemuseli byť vysídlení.
Izrael uvalil na pásmo Gazy, ktoré už roky žije v režime blokády zo strany Izraela a Egypta, tzv. úplné obliehanie, pričom palestínsku enklávu úplne odrezal od dodávok potravín, vody, pohonných látok a elektriny. Ide o krok, o ktorom generálny tajomník OSN António Guterres povedal, že zrejme zhorší už aj tak zlú humanitárnu situáciu v tejto pobrežnej enkláve.

Rubio: Krajiny NATO odsúhlasia do júnového summitu zvýšenie výdavkov na obranu
Všetky členské štáty NATO odsúhlasia postupné navýšenie výdavkov na obranu na päť percent HDP do júnového summitu Aliancie.

Blanár: Vojna na Ukrajine sa nemala nikdy začať, podporujeme mierové rokovania
Juraj Blanár na neformálnom ministerskom zasadnutí šéfov diplomacií NATO, ktoré sa uskutočnilo v stredu a vo štvrtok v tureckej Antalyi vyjadril podporu mierovým rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine.

Hlava ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi pozvala Leva XIV. do Kyjeva
Pápež Lev XIV. sa vo štvrtok vo Vatikáne stretol s hlavou ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, arcibiskupom Sviatoslavom Ševčukom.

Na Floride popravili sériového vraha, spájaného aj s prípadom O.J. Simpsona
Na Floride vo štvrtok popravili 62-ročného sériového vraha Glena Rogersa, ktorého kedysi vyšetrovali pre možné prepojenie s prípadom O.J. Simpsona.

Costa tvrdí, že Albánsko by sa mohlo do roku 2030 stať členom EÚ
Predseda Európskej rady António Costa vo štvrtok uviedol, že Albánsko by sa mohlo stať členom Európskej únie ešte do roku 2030.