Becík z Hlasu navrhuje mimoriadne zdanenie reťazcov, SAMO reaguje

Mimoriadne zdanenie obchodných reťazcov je populistický návrh. Zdaňovanie obchodníkov by sa prejavilo na zvyšovaní cien potravín a takýto krok voči obchodníkom by mohol mať vplyv na zamestnanosť, mzdy a výšku investícií do rozvoja a podpory dodávateľov v regiónoch. Pre TASR to uviedol predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. Reagoval tak na štvrtkové (3. 8.) vyjadrenie člena predsedníctva strany Hlas-SD Branislava Becíka, ktorý navrhuje mimoriadne zdanenie obchodných reťazcov.

„Pokus o zdanenie reťazcov tu bol už práve počas vlády Petra Pellegriniho (Hlas-SD), kedy samotné ministerstvo financií skonštatovalo, že táto daň na potraviny zvýšila ceny potravín a slovenskí spotrebitelia kvôli tomuto kroku zaplatili len v mesiaci január 2019 medziročne o 50 miliónov eur viac za potraviny,“ uviedol Krajčovič. Poukázal tiež na to, že cestou regulácie alebo odvetvových daní ide napríklad Maďarsko, ktoré má ale najvyššiu infláciu v rámci Európskej únie (EÚ). Vyspelá Európa ide podľa neho cestou kompenzácií, nie regulácií.

„Reťazce si z našej krajiny spravili Klondike, zdierajú našich spotrebiteľov, nehovoriac o tom, ako sa správajú k našim poľnohospodárom a potravinárom,“ uviedol Becík s tým, že pandémia ochorenia COVID-19 pripravila o podnikanie viacero malých obchodníkov. Krajčovič poukázal na to, že slová okolo monopolizácie nie sú pravdivé. Na Slovensku totiž je vysoko konkurenčný trh, čo skonštatoval aj Protimonopolný úrad SR.

Obchodné reťazce majú na Slovensku podľa Krajčoviča v priemere zisk na úrovni 4 %, čo je menej ako v iných odvetviach. Od vypuknutia krízy obchodníkom v priemere nákupné ceny rástli tiež rýchlejšie ako predajné ceny pre spotrebiteľov. Podľa Krajčoviča je to dôkaz, že obchodníci tlmili infláciu na Slovensku.

„Ak by prišlo k zdaňovaniu obchodníkov, tak by to mohlo ohroziť aj slovenských producentov potravín, keďže slovenské potraviny sú v priemere drahšie v nákupe ako zahraničné. Kompenzácia strát zo zdanenia by sa tak mohla presunúť aj na producenta, ktorý by musel predávať svoje výrobky lacnejšie, alebo by ho vytlačila zahraničná konkurencia,“ uzavrel Krajčovič s tým, že namiesto populizmu by mali politické strany riešiť podporu pre domácu produkciu.