KĽDR v reakcii na kroky Washingtonu a Soulu pohrozila použitím jadrových zbraní

Vzťahy medzi Soulom a Pchjongjangom sú mimoriadne napäté a diplomatické väzby medzi krajinami sú pozastavené. Severokórejský vodca Kim Čong-un v uplynulom období viackrát vyzval na urýchlenie vývoja v zbrojárskom priemysle vrátane taktických jadrových zbraní.

Severokórejský minister obrany varoval USA, že prítomnosť jadrovej ponorky či iných strategických vojenských prostriedkov v Južnej Kórei „môže spadať pod podmienky použitia jadrových zbraní, ktoré sú špecifikované v zákone KĽDR o politike jadrových síl“.

Severná Kórea tak reaguje na tohtotýždňové vyhlásenie Bieleho domu, že do juhokórejského prístavného mesta Pusan priplávala americká jadrová ponorka USS Kentucky vyzbrojená balistickými raketami schopnými niesť jadrové hlavice. V stredu tento prístav navštívil aj juhokórejský prezident Jun Sok-jol.

Washington naposledy nasadil do Južnej Kórey jednu zo svojich ponoriek vyzbrojených jadrových zbraňami v roku 1981. Na túto skutočnosť poukázal aj severokórejský minister obrany, podľa ktorého ide o neskrývanú a priamu jadrovú hrozbu pre KĽDR. „Americká armáda by si mala uvedomiť, že jej jadrové prostriedky sa dostali do mimoriadne nebezpečných vôd,“ uviedol vo vyhlásení, ktoré zverejnila severokórejská tlačová agentúra KCNA.

Zároveň upozornil, že akékoľvek použitie vojenskej sily proti Severnej Kórei by bolo pre Washington a Soul "tou najnešťastnejšou voľbou".

USS Kentucky patrí do triedy ponoriek Ohio. Meria 170 metrov, má výtlak 18.500 ton a je schopná niesť 20 balistických striel Trident II.

Soul a Washington v posledných mesiacoch posilňujú obrannú spoluprácu vzhľadom na stúpajúce napätie na Kórejskom polostrove. V utorok sa konalo prvé stretnutie tzv. Poradnej skupiny pre jadrové otázky (NCG), ktorá má zlepšiť koordináciu medzi USA a Južnou Kóreou v jadrových otázkach a zvýšiť pripravenosť na prípadný útok zo strany Severnej Kórey. Na jej zriadení sa dohodli lídri USA a Kórey už v apríli.