Napriek dôchodkovej kríze a pouličným nepokojom Macron svoju premiérku podržal

Ponechanie Bornovej vo funkcii odráža odcudzenie prezidenta a občanov a „odsudzuje krajinu na bezmocnosť a pasivitu“, reagovala na Twitteri líderka poslancov krajne pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penová.

Jej stranícky kolega Sébastien Chenu v televízii BFM odsúdil „100 dní chaosu“ a vyslovil názor, že zotrvanie Bornovej vo funkcii je prejavom „pohŕdania“ francúzskym ľudom. „Je to odmena za zlyhanie,“ povedal Chenu.

Poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI) Manon Aubryová označila Bornovú za „ničiteľku dôchodkového systému vo Francúzsku“ a vyslovila názor, že premiérka bude pokračovať v antisociálnom kurze, keď sa zameria na chudobných, nezamestnaných a migrantov. „Musíme sa proti tomu postaviť a ponúknuť alternatívu,“ apelovala Aubryová.

Poslanec LFI vo francúzskom parlamente Alexis Corbière reagoval výrokom, že Macron „nemení tých, ktorí vykonávajú jeho pokyny, napriek tomu, že ich toľko kritizoval“.

Zástupca komunistov Philippe Rio však deklaroval, že jeho strana Bornovej opäť podáva ruku v nádeji, že tentoraz vypočuje ich návrhy na zlepšenie života občanov.

Vládnuca väčšina sa zatiaľ k Macronovmu rozhodnutiu nevyjadruje, konštatovala agentúra AFP. Jej poslanec za Paríž Sylvain Maillard však rozhodnutie Emmanuela Macrona privítal.

„Élisabeth Bornová mala vždy podporu poslancov (Macronovej) strany Obroda a v širšom zmysle prezidentskej väčšiny (...). Vládu vedie už rok a verím, že so skutočnými výsledkami. Má našu plnú dôveru,“ povedal Maillard pre spravodajský web France Info.

Podľa francúzskej politickej tradície premiéri zriedkakedy vydržia vo funkcii dlhšie ako niekoľko rokov. Macron, ktorý je prezidentom od roku 2017, robil zmeny na čele vlády už trikrát — pred Bornovou ju viedli Édouard Philippe a Jean Castex. Výmena na tomto poste sa vo Francúzsku často považuje za znak nového politického smerovania.

Až do pondelka večera, keď sa Bornovej osud vyjasnil, sa fámy sústreďovali na to, že Macron vymenuje za jej nástupcu ministra vnútra Géralda Darmanina — čiastočne aj ako uznanie jeho postupu pri riešení nedávnych nepokojov vyvolaných smrteľným postrelením mladíka policajtom. Tieto pouličné nepokoje sa zmiernili po nasadení desaťtisícov policajtov.