Pifflová: Po rozdelení republík nastal boj o jazykárov

V súvislosti s 30. výročím samostatnosti SR to pre TASR uviedla učiteľka Základnej školy Gessayova v Bratislave Oľga Pifflová, ktorá v školstve pôsobí nepretržite 56 rokov.

„Situácia po rozdelení republík sa dotkla aj našej školy v procese výučby cudzích jazykov. Pred rozdelením republiky sa povinne vyučoval len ruský jazyk. Mali sme kvalifikované učiteľky na nemecký aj anglický jazyk. Tieto sa nevyučovali, až neskôr a mám pocit, že len potichu ako krúžok v popoludňajších hodinách,“ priblížila Pifflová. Po rozdelení republiky nastalo podľa jej slov v tejto oblasti veľké uvoľnenie. „Na vyučovanie hlavne jazyka anglického a nemeckého nebolo dosť učiteľov. Ruštinári sa začali rekvalifikovať, aby škola pokryla záujem zo strany rodičov. Niektoré školy dokonca mohli mať aj tzv. jazykové triedy, čo bola na tú dobu pre školu veľká výhoda,“ poznamenala učiteľka, ktorá vyštudovala aprobáciu chémia – biológia.

Podľa slov dlhoročnej učiteľky, ktorá pôsobila aj ako riaditeľka či zástupkyňa školy, nastal doslova boj o jazykárov. Postupne však podľa nej opadol záujem o cudzie jazyky, ako je angličtina či nemčina a v súčasnosti sa rodičia opäť prejavujú záujem aj o vyučovanie ruského jazyka.

Školy po rozdelení republiky na dva samostatné štáty podľa Pifflovej postupne prechádzali do právnej subjektivity, čo umožňovalo školám väčšiu možnosť samostatného rozhodovania v určitých oblastiach aj vzdelávacieho procesu. „Už dnes má každá škola svoj školský vzdelávací program, v ktorom podľa personálneho obsadenia môže posilňovať napríklad vyučovacími hodinami niektoré predmety, prípadne v rámci učebných osnov presúvať učivo z ročníka do ročníka,“ vysvetlila.

Pozitívne vníma aj to, že žiaci sú na základe určitej poruchy začlenení do bežných tried. „Pozitívne je, že takýto žiak je súčasťou triedneho kolektívu a žiadnym spôsobom nie je z neho vyčlenený,“ povedala Pifflová. Ako dodala, tento fakt začleneného žiaka priebežne sťažuje prácu učiteľa na vyučovacej hodine na úkor tých žiakov, ktorí majú napríklad rýchlejšie pracovné tempo a učiteľ by stihol na hodine s nimi urobiť ešte viac. „Nápomocní sú nám na škole asistenti, je ich však málo. Pomáhajú aj špeciálni pedagógovia. Z roka na rok je začlenených žiakov viac a počet odborných pedagógov pre prácu s takýmito žiakmi je nedostatočný. Bežný učiteľ pre prácu s integrovanými žiakmi vlastne ani nemá požadujúce vzdelanie,“ vysvetlila.

Veľmi dobre bolo za 30 rokov podľa skúsenej učiteľky rozbehnuté aj odborné vzdelávanie učiteľov. „Učitelia získavali kredity, na základe ktorých si zvyšovali plat a priebežným vzdelávaním obohacovali svoje vedomosti. Zrejme z dôvodu finančnej situácie táto forma ďalšieho vzdelávania bola pozastavená,“ povedala. Ako uzavrela, aj teraz je umožnené učiteľovi sa vzdelávať, ale bez získavania kreditov.