Švec: Investície do čipov v EÚ nesmú obísť menšie krajiny, ako je Slovensko

Švec pripomenul, že debata k európskemu zákonu o čipoch, ktorého cieľom je posilniť pozíciu Európskej únie vo výrobe čipov, bola zaujímavá a podarilo sa v nej presadiť záujmy menších krajín.

Európsky zákon o čipoch, ktorý predstavila Európska komisia vo februári 2022, má posilniť konkurencieschopnosť a odolnosť Európy v oblasti polovodičových technológií a aplikácií a pomôcť pri dosahovaní digitálnej aj zelenej transformácie. Na tento účel je potrebné posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií súvisiacich s čipmi. Lebo ak v roku 2020 sa vo svete vyrobil jeden bilión čipov, podiel EÚ na tejto výrobe bol len 10-percentný.

„Zažili sme náročný čas zhruba dvoch rokov, keď dosahy pandémie nového koronavírusu sa výrazne dotkli dodávok čipov pre niektoré odvetvia, no hlavne pre automobilový priemysel. EÚ by preto mala konať tak, aby sa podobnej situácii v budúcnosti určite vyhla,“ opísal situáciu Švec.

Dodal, že debaty na ministerskej úrovni sa venovali iniciatíve z dielne Európskej komisie, lebo Slovensko a ostatné členské štáty eurobloku považujú čipy za kľúčové komponenty pre priemysel a pre rozvoj moderných technológií.

„Ak hovoríme o elektrifikácii a inovačných technológiách, bez čipov to jednoducho nepôjde. Preto sme túto iniciatívu výrazne podporili. Pre nás je podstatné, aby to malo dosah aj na menšie krajiny, ako je Slovensko. Presadili sme návrh, že všetky štáty EÚ musia profitovať z investícií do čipového priemyslu,“ upozornil Švec.

Spresnil, že v praxi to znamená, že všetky investície, aj tie do plánovaných gigafabrík, budú musieť preukázať svoj pozitívny dosah na celú Úniu. V prípade Slovenska by to znamenalo zapojenie slovenských dodávateľov, výskumných inštitúcií či univerzít.