Jozef Mikloško: Škola je povinná šikanu riešiť a nemôže ju ignorovať

„V prvom rade je dôležité, aby sa dieťa so svojím problémom zdôverilo osobe, ktorej verí, že mu pomôže,“ poradil Mikloško. V prípade, že nenachádza takúto osobu, je podľa neho možné obrátiť sa aj na rôzne linky pomoci, ako je napríklad Linka detskej istoty či Linka detskej dôvery.

Na školách odporučil kontaktovať triedneho učiteľa a ak neprišlo k náprave, obrátiť sa priamo na riaditeľa školy. „Ak napriek kontaktovaniu riaditeľa školy k šikane naďalej dochádza, je potrebné sa obrátiť na Štátnu školskú inšpekciu so sídlom v Bratislave alebo školské inšpekčné centrum v kraji trvalého pobytu dieťaťa,“ uviedol komisár.

Ak sa nič nezmení ani po tom, ako sa rodičia dieťaťa obrátia na inšpekciu, podľa Mikloška je na mieste obrátiť sa na Úrad komisára pre deti, ktorý posúdi, či nedošlo k porušeniu práv dieťaťa. „Odporúčame požadovať od školy zdokumentovanie riešenia veci, kto, kedy a v akej veci šikanovania sa na školu obrátil,“ doplnil.

Po tom, čo sa dieťa alebo rodičia na nich obrátia, komisár sa spolu so svojimi odbornými pracovníkmi oboznámi so všetkým, čo bolo pre dieťa dosiaľ urobené. A to či už zo strany rodičov, triedneho učiteľa, školského psychológa, sociálneho pedagóga, výchovného poradcu alebo vybranej dospelej osoby, na ktorú sa dieťa obrátilo.

Komisár sa súčasne zaujíma o to, ako škola a učitelia vedú žiakov v prevencii voči šikane. „A keď už na škole je aj ten najnižší stupeň šikany, ako a čo urobili, aby tam nebol,“ doplnil Mikloško, ktorý môže aj osobne vycestovať a skontrolovať miesto, kde má k šikane dochádzať. Zároveň upozornil, že nie je osobou, ktorá môže nariadiť vykonanie kontroly v školskom prostredí.

Úrad komisára chce celú problematiku riešiť komplexne a verí, že aj októbrový výskum, ktorý bude mapovať názory 1200 detí, im môže pomôcť navrhnúť konkrétne preventívne opatrenia.