Zmeny dôchodkov v návrhu ústavného zákona majú byť ambicióznejšie, tvrdí odborník

SaS predložila v pondelok (8. 8.) do Národnej rady (NR) SR ústavný zákon o dôchodkoch, ktorý by mal zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému. Generálny riaditeľ Partners Investments Maroš Ovčarik tvrdí, že niektoré z navrhnutých opatrení by mohli byť ambicióznejšie a razantnejšie by bolo potrebné pristupovať aj k otázke podpory a zvyšujúceho sa významu druhého dôchodkového piliera.

Návrh ústavného zákona z dielne SaS uvádza, že z priebežne financovaného dôchodkového systému sa poskytuje najviac 12 dôchodkov ročne. „Nastavenie fixného počtu dôchodkov ústavným zákonom by zabránilo politikom robiť prostredníctvom dôchodkov volebnú kampaň. Toto opatrenie zvyšuje udržateľnosť dôchodkového systému do budúcnosti,“ myslí si Ovčarik.

Ústavným zákonom sa zároveň má deklarovať súkromné vlastníctvo nasporených prostriedkov, čo by podľa odborníka zabránilo zrušiť druhý pilier pre sporiteľov, ktorí v ňom majú nasporené prostriedky.

Ustanoviť by sa mala tiež automatická zmena dôchodkového veku podľa vývoja strednej dĺžky života, a to minimálne v rozsahu 80 % zmeny, čo predstavuje nárast o roky prežité v zdraví. Toto opatrenie podľa Ovčarika reflektuje realitu v čase, teda automaticky upravuje dôchodkový vek k aktuálnej demografickej situácii aj možnostiam budúcich dôchodcov a zlepšuje udržateľnosť systému v dlhodobom horizonte.

Súčasne by sa malo zaviesť každoročné minimálne zvyšovanie dôchodkov o tzv. dôchodcovskú infláciu a zároveň maximálne zvyšovanie o mieru rastu platieb do priebežného systému. Ovčarik podotkol, že novinkou je zastropovanie nárastu dôchodkov zhora, čo podľa neho zníži riziko deficitného hospodárenia Sociálnej poisťovne v oblasti dôchodkového zabezpečenia.

Návrh zahŕňa aj povinný automatický vstup do sporiaceho systému minimálne 30 rokov pred predpokladaným dosiahnutím dôchodkového veku. Krajiny s najlepším dôchodkovým systémom z pohľadu udržateľnosti majú podľa Ovčarika niekoľko pilierov, pričom každý z nich chráni budúce dôchodky voči iným rizikám. „A rovnakú funkciu má aj náš druhý pilier, ktorý na rozdiel od prvého piliera nie je taký závislý od hospodárenia štátu a Sociálnej poisťovne. Inými slovami, rozkladá riziko a čím viac sporiteľov sa doň zapojí, tým bude celý systém pevnejší v základoch,“ dodal.

Návrh zákona by mal zároveň ustanoviť predvolenú sporiacu stratégiu zloženú z pasívnych investícií a rešpektujúcu vek sporiteľa, ktorú je možné zmeniť iba aktívnym vyjadrením vôle účastníka. Odborník však upozorňuje, že pokiaľ štát nezabezpečil občanom dostatočnú finančnú gramotnosť, nemôže od nich chcieť aktívne investičné rozhodnutia. „Predvolená investičná stratégia, pokiaľ bude rozumne zložená, má potenciál zabezpečiť sporiteľom nadpriemerné výnosy z dôvodu, že prvé, najdôležitejšie roky z pohľadu zhodnocovania budú úspory investované v akciách a nie v dlhopisoch,“ poznamenal.

Návrh má súčasne určiť výšku platby do starobného dôchodkového sporenia ako minimálne jednu štvrtinu z celkových nákladov štátu na dávky určené dôchodcom, financovaných z okruhu verejných financií, vyjadrenej cez sadzbu zo základu, ktorý je rovnaký pre platbu do priebežného aj sporiaceho systému. „Vzhľadom na nepriaznivú prognózu v oblasti demografie by malo byť toto opatrenie ambicióznejšie a nielen zadefinovať minimum, ale zakotviť do ústavného zákona aj zvyšujúci sa význam druhého piliera cez výšku platieb do tohto piliera,“ dodal Ovčarik.