Rusko počas ukrajinskej vojny zarobilo 93 miliárd eur z vývozu fosílnych palív

Vyplýva to zo správy, ktorú v pondelok zverejnilo nezávislé Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) so sídlom vo Fínsku. TASR informáciu prevzala z AFP.

Správa prichádza v čase, keď Kyjev nalieha na Západ, aby prerušil všetok obchod s Ruskom v nádeji, že tým odstrihne Kremeľ od finančného záchranného lana.

Začiatkom tohto mesiaca sa EÚ dohodla na zastavení väčšiny dovozu ruskej ropy, od ktorej je kontinent výrazne závislý. A hoci je cieľom bloku znížiť tento rok dodávky plynu o dve tretiny, embargo na plyn v súčasnosti nie je v pláne.

Podľa správy, EÚ odobrala počas prvých 100 dní vojny 61 % z ruského vývozu fosílnych palív v hodnote asi 57 miliárd eur.

Najväčšími dovozcami ruských energií boli v sledovanom období Čína (12,6 miliardy eur), Nemecko (12,1 miliardy) a Taliansko (7,8 miliardy).

Príjmy Ruska z fosílnych palív pochádzajú v prvom rade z predaja surovej ropy (46 miliárd eur), po ktorej nasleduje plyn transportovaný cez plynovody, ropné produkty, skvapalnený zemný plyn (LNG) a uhlie.

Aj keď ruský export v máji prudko klesol, keďže štáty aj firmy sa snažia vyhýbať jeho dodávkam pre inváziu na Ukrajinu, globálny nárast cien fosílnych palív naďalej napĺňa pokladnicu Kremľa, pričom príjmy z ich exportu dosahovali rekordné výšky.

Priemerné vývozné ceny Ruska boli za prvých 100 dní vojny podľa CREA približne o 60 % vyššie ako vlani.

Niektoré krajiny naopak zvýšili svoje nákupy energií od Moskvy, vrátane Číny, Indie, Spojených arabských emirátov a Francúzska, dodáva správa.

„Vzhľadom na to, že EÚ zvažuje prísnejšie sankcie voči Rusku, Francúzsko zvýšilo svoj dovoz a stalo sa najväčším nákupcom LNG na svete,“ povedal analytik CREA Lauri Myllyvirta.

A keďže väčšina z toho sú skôr spotové nákupy než dlhodobé zmluvy, Francúzsko sa vedome rozhodlo využiť ruskú energiu po invázii Moskvy na Ukrajinu, dodal Myllyvirta.

Vyzval zároveň na uvalenie embarga na ruské fosílne palivá s cieľom „zosúladiť činy so slovami“.