Lídri EÚ sa zhodli na európskom smerovaní Ukrajiny, nie však v zrýchlenom konaní

Predstavitelia členských krajín eurobloku však nedosiahli konsenzus o zrýchlenom procese rozšírenia EÚ o Ukrajinu, ako to žiadali pobaltské štáty, Slovensko či Poľsko.

„Nechceli začať zrýchlený proces, keď tam (na Ukrajine) práve zúri vojna a ľudia sa nemôžu venovať iným veciam,“ vysvetlila Kallasová s tým, že najdôležitejšia je skutočnosť, že Európska rada uznala európske ambície a európsku voľbu zo strany Ukrajiny.

Litovský prezident Gitanas Nauséda vyjadril sklamanie nad tým, že Ukrajina zatiaľ nezíska štatút kandidátskej krajiny. „Mohli sme urobiť viac... som trochu sklamaný, ale ideme dopredu,“ vysvetlil Nauséda s tým, že EÚ aspoň vyslala Ukrajine jasný signál, že je pripravená pokračovať v procese jej integrácie.

Litovský líder tiež podporil zníženie energetickej závislosti od Ruska, pričom zdôraznil, že jeho krajina je pomerne odolná voči prípadnej energetickej kríze, pretože „sme nemali o Rusku žiadne ilúzie... a nie sme závislí od ruskej ropy“.

Pripomenul však, že Litva je stále napojená na ruskú elektrickú sieť z čias Sovietskeho zväzu a odpojenie sa od nej do roku 2025 je momentálne najvyššou prioritou.

Štvrtkové diskusie boli podľa lotyšského premiéra Krišjánisa Kariňša „veľmi ťažké“, všetci účastníci sú však jednotní v tom, že chcú pomôcť Ukrajine. „Ukrajina má dvere (do EÚ) otvorené,“ povedal.

„Európska rada uznala európske ambície a európsku voľbu zo strany Ukrajiny, ako sa uvádza v dohode o pridružení,“ píše sa vo vyhlásení hláv štátov alebo predsedov vlád zasadajúcich vo Versailles.

Na summite počas celej diskusie podľa premiéra SR Eduarda Hegera „panovala veľmi silná jednota“ všetkých lídrov členských krajín v tom, že „Ukrajina je súčasťou európskej rodiny“.

Premiér pripomenul, že za Slovensko priniesol rozpracovaný návrh, ako pomôcť Ukrajine postaviť sa po vojne na nohy a stať sa plnohodnotným členským štátom. S týmto návrhom bude podľa jeho slov teraz pracovať Európska komisia.