Analytik: SR je závislá od ruského plynu, skvapalnený plyn by Európe nestačil

Konflikt na Ukrajine nadobúda reálne kontúry, pričom negatívne vplyvy bude mať aj na Slovensko. Z pohľadu slovenského zahraničného obchodu Rusko ani Ukrajina netvoria významný podiel na jeho celkovej výkonnosti, dôležitá je však štruktúra. Dve tretiny ropy a príbuzných produktov dováža Slovensko z Ruska a pri plyne tento ruský podiel na importe presahoval podľa dát z roku 2020 aj 90 %. Prípadné zastavenie ekonomickej spolupráce by tak Slovensku mohlo spôsobiť problémy s dodávkami plynu, ropy či jadrového paliva. Upozornil na to analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák s tým, že ani prípadná pomoc v podobe skvapalneného plynu by Európe nestačila.

Analytik spresnil, že na globálnej úrovni sa diskutuje o prípadnej pomoci Európe z iných častí sveta napríklad dovozom skvapalneného plynu. „Potreby starého kontinentu by zďaleka neboli úplne naplnené. Súčasná energetická kríza by sa tak prehĺbila ešte viac a firmy by sa spolu so spotrebiteľmi stretali s ďalšími problémami, keďže cena energií by opäť rástla,“ myslí si Horňák.

Ak poklesnú dodávky plynu o 10 % bez náhrady, v prípade Slovenska by to znamenalo zníženie pridanej hodnoty zhruba o 1,6 %, čo je najvyšší pokles spomedzi skúmaných krajín. Nasledovali by Rakúsko a Portugalsko. „Ukázalo sa, že 10-percentné zníženie dodávok plynu by znížilo vytvorenú pridanú hodnotu v eurozóne o asi 0,7 % (ak by nedošlo k jeho nahradeniu iným zdrojom),“ ilustroval analytik.

Horňák okrem nedostatku plynu zdôraznil aj ďalšie ekonomické rozmery konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou. Najvýznamnejšou rovinou je podľa neho tá politická, ktorá by v prípade destabilizácie východnej Európy mala vplyv napríklad na rozhodovanie zahraničných investorov. Vplyv na Slovensko bude mať konflikt aj cez dodávateľské siete a prepojenosť firiem.

„Je tiež možné, že prípadný vojenský konflikt na Ukrajine by priniesol aj vyšší tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom vyšších nákladov na obranu (napríklad výraznejšia ochrana hraníc), ale aj prostredníctvom výdavkov na humanitárne účely, keď by sa na slovenské územie mohlo dostať veľké množstvo azylantov,“ dodal analytik.

V neposlednom rade podľa neho príde k intenzívnejším debatám o energetickej sebestačnosti Európy. „Nech už tento konflikt dopadne akokoľvek, Európska únia bude oveľa viac pracovať na zabezpečení alternatívnych dodávok energií a hľadaní spôsobov, ako to dosiahnuť hoc aj v dlhšom horizonte. Procesy prechodu na zelené technológie tak budú výrazne zrýchľovať,“ uzavrel analytik.