Greenpeace: Chýba nám jednoznačné líderstvo a ambície v riešení klimatickej krízy

„Pekné výroky o tom, že Slovensko môže byť klimatickým majákom, síce zneli pozitívne a na chvíľu ponúkali nádej, reálne kroky však akosi chýbajú,“ poukázala Juríková pre TASR. Aktivistom prekáža, že v pláne obnovy sa vyčlenili peniaze na plynové kotly, pričom zemný plyn je fosílnym palivom. Vadí im aj to, že ministerstvo životného prostredia sa verejne nepostavilo proti navrhovanej výstavbe plynového LNG terminálu v Bratislave.

Neakceptovateľné je podľa Juríkovej stanovisko Slovenska k revízii smernice Európskej únie o obnoviteľných zdrojoch energie. Tvrdí, že SR v nej odmieta záväzok k zvýšeniu obnoviteľných zdrojov energie, ako aj sprísnenie kritérií pre využívanie biomasy. „Keby sme naozaj chceli byť 'klimatickým majákom', potrebovali by sme viac ako len prázdne slová,“ podotkla Juríková.

Naopak, Greenpeace oceňuje, že envirorezortu sa v roku 2021 podarilo presadiť viaceré kroky v oblasti ochrany prírody. Ide napríklad o vyhlásenie vlka dravého za chráneného živočícha, vyhlásenie novej prírodnej rezervácie Pralesy SR či presadenie reformy národných parkov. Pozitívne vníma aj dekontamináciu PCB látok na východnom Slovensku. „V oblasti ochrany prírody ministerstvo životného prostredia dalo do pohybu veci, o ktorých sa naozaj dlho iba hovorilo,“ zhodnotila Juríková.

V roku 2022 bude podľa riaditeľky organizácie kľúčová pozícia Slovenska k legislatívnemu balíku Fit for 55. „Ako krajina by sme mali podporiť opatrenia, ktoré znížia energetickú spotrebu, zvýšia energetickú efektivitu, naštartujú investície do obnoviteľných zdrojov energie a zastavia akékoľvek investície do fosílnych palív,“ povedala.