Sviatok Božieho narodenia trávili ľudia v úzkom kruhu najbližších

Pre TASR to povedala etnologička Klaudia Buganová s tým, že počas tohto dňa sa ľudia navštevovali minimálne, čas trávili v úzkom rodinnom kruhu.

„V rámci svätých omší sa vykonávalo veľa prvkov ľudovej tradície. Prišli tam napríklad betlehemci, ktorí predvádzali časť betlehemskej hry, alebo pastieri, ktorí trúbili na rohy, niekde možno aj vonku praskali bičmi,“ povedala. Hlboko zakorenený v povedomí bol spev, ľudia po pokojnom adventnom období cítili potrebu vyspievať sa. Koledy a spevy mali napodobňovať aj nebeské vtáctvo.

Tam, kde dodržiavali prísny pôst, mohli jesť sviatočné jedlá až po polnočnej omši, respektíve na úsvite rána. „Väčšinou jedli kapustnicu s klobásou alebo omastene jedlá,“ doplnila.

Prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána, podľa jej slov trávili v rodinnom duchu. „Nebolo odporúčané, niekam chodiť. Čas trávili zväčša iba v kruhu blízkej rodiny a dosť prísne dbali na to, aby už nič nerobili. Nechodili k priateľom a známym, najbližšia rodina bola tá, ktorá žila pod jednou strechou. Maximálne išli k starým rodičom alebo prijali nejakých koledníkov, ale aj to len z úzkeho rodinného kruhu,“ uviedla Buganová s tým, že sa venovali sami sebe, konzumovaniu sviatočných jedál a v rámci kresťanských tradícií návšteve bohoslužieb v katolíckych kostoloch či služieb Božích v tých evanjelických.

Deň návštev a uvoľnenia nastal podľa nej až na Druhý sviatok vianočný, sviatok svätého Štefana (26. 12.).