Prvou adventnou nedeľou sa začína čas duchovnej prípravy na Vianoce

Advent je čas modlitieb, pokánia, intenzívnejšieho čítania Písma svätého, veriaci častejšie pristupujú k sviatostiam. Je to zároveň aj čas radosti a nádeje. V tomto období si kresťania pripomínajú nielen udalosti spred vyše 2000 rokov, keď ľudia očakávali narodenie Pána, ako ho predpovedali proroci, ale i Pánov nový príchod na konci vekov.

Slovo advent pochádza z latinského adventus, čo znamená príchod. K typickým prvkom adventu patria roráty a adventný veniec. Rorátne sväté omše majú svoju historickú tradíciu. Slávia sa ku cti Božej Matky väčšinou v skorých ranných hodinách pred svitaním. Býva zvykom sláviť ich v kostoloch pri sviečkach s príslušnými spevmi a na záver recitovať či spievať modlitbu Anjel Pána. Roráty pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“. Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne zo 16. storočia z Francúzska „Rorate coeli de super...“ - „Rosu dajte nebesia zhora...“.

Cirkevný rok sa v katolíckej cirkvi končí sviatkom Krista Kráľa a adventom sa začína nový cirkevný rok. Symbolom tohto obdobia je adventný veniec.

Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého, ktorý pôsobil v rokoch 440 - 461. Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v roku 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Neskôr pápež Gregor I. Veľký (590 - 604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele, symbolizujúce 4000 rokov čakania na Mesiáša.

V gréckokatolíckej cirkvi sa 40-dňové obdobie duchovnej prípravy na slávenie sviatku Narodenia Pána, nazývané aj Filipovka, začalo už 15. novembra. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, sa Vianoce budú sláviť až 6. a 7. januára 2022.