Pred 15 rokmi zavraždili novinárku, ktorá sa nebála ani Putina, Annu Politkovskú

V Rusku bola Anna Politkovská stelesnením opozičnej novinárky - tvrdej kritičky najvyššieho vedenia krajiny vrátane prezidenta Vladimira Putina. Aj preto si vyslúžila prívlastok "kritička Kremľa". Preslávila sa kritickými reportážami o ruskej generalite, o čečenskej vojne, ako aj o pomeroch v tajných službách. Jej život ukončila brutálna vražda, od ktorej uplynie dnes 15 rokov.

Anna Stepanovna Politkovská, rodená Mazepová, sa narodila 30. augusta 1958 v New Yorku sovietskym diplomatom ukrajinského pôvodu, ktorí pracovali v misii Organizácie Spojených národov (OSN).

Počas štúdií na Fakulte žurnalistiky na Lomonosovovej štátnej univerzite v Moskve, ktoré ukončila v roku 1980, sa zoznámila a vydala za Alexandra Politkovského. Po skončení vysokej školy pôsobila vo viacerých periodikách. Najdlhšie, od júna 1999 do svojej smrti v októbri 2006, pracovala ako komentátorka a osobitná spravodajkyňa v liberálnych opozičných novinách Novaja gazeta.

Hneď po svojom nástupe cestovala do konfliktných oblastí a čitateľom približovala situáciu na severom Kaukaze, najmä v Čečensku. Často sa jej vyhrážali, sledovali ju, bola vystavená domovým prehliadkam, pokúšali sa ju zastrašiť. Počas siedmich rokov v Novej gazete publikovala viac ako 500 materiálov na aktuálne sociálno-politické témy.

Kolegovia Politkovskej jedným hlasom hovoria, že pre ňu bol hlavný boj proti nespravodlivosti nezávisle od toho, aký to bol človek. Vravela, že keď trpí, musí sa mu pomôcť.

Jeden zo zakladateľov a dlhoročný bývalý šéfredaktor novín Novaja gazeta Dmitrij Muratov spomína, že pred dverami Politkovskej bol vždy dlhý rad ľudí, ktorí sa s ňou prišli podeliť o svoje problémy, prišli prosiť o pomoc: „V redakcii, na treťom poschodí, sa ťahal od vchodu až k jej kancelárii živý zástup ľudí. Títo ľudia sa jednoducho nemali na koho obrátiť. Ani na miestne úrady, ani na moskovské. Im zostala iba Politkovská.“

Práca osobitnej spravodajkyne a komentátorky ju často zaviedla na mimoriadne výbušné miesta. Napríklad 25. októbra 2002 sa zúčastnila na rozhovoroch s teroristami v moskovskom divadle Dubrovka v čase, keď čečenskí islamisti zaútočili v samom srdci Ruska na zaplnené divadlo a zajali ako rukojemníkov okolo 850 ľudí. Počas tragických udalostí v Beslane v septembri 2004 sa pokúsili Annu Politkovskú na palube lietadla otráviť - keď letela do tohto severoosetského mesta ležiacom na juhu Ruska pokrývať rukojemnícku drámu, počas ktorej čečenskí separatisti zabili 334 ľudí, z toho 186 detí vo veku do 17 rokov.

Anna Politkovská bola aktívna tiež v oblasti ochrany ľudských práv. Napísala viaceré knihy ako napríklad Cesta do pekla. Čečenský denník, Druhá čečenská, Čečensko: hanba Ruska či Putinove Rusko. Mnohé z jej kníh boli preložené do viacerých jazykov.

Za svoju tvorbu získala mnoho ocenení ako napríklad prémiu Zlaté pero Ruska za sériu reportáží z Čečenska, prémiu Andreja Sacharova alebo prémiu Olofa Palmeho. Európsky parlament na znak úcty k zavraždenej Politkovskej dal svojmu tlačovému centru v Bruseli jej meno.

Investigatívna novinárka Anna Politkovská bola zabitá vo výťahu svojho domu na Lesnej ulici v Moskve 7. októbra 2006. Mala 48 rokov. Na jej tele sa našli štyri strelné rany vrátane rany na hlave. Neďaleko miesta činu našli vyšetrovatelia zahodenú pištoľ značky Makarov a štyri nábojnice.

Vyšetrovanie vraždy Anny Politkovskej, ktorá súvisela s jej publikačnou činnosťou, trvalo takmer osem rokov. Muži v talároch vyriekli ortieľ v júni 2014. Na základe verdiktu súdu vraždu organizoval viackrát trestaný čečenský kriminálnik Lom-Ali Gajtukajev. Odsúdený bol na doživotie v trestaneckej kolónii, v ktorej zomrel v júli 2017.

Celkove skončilo vo väzení za vraždu novinárky Politkovskej šesť ľudí vrátane vykonávateľov. Avšak kto bol objednávateľom tohto brutálneho činu, je stále neznáme. A ak sa ho nepodarí odhaliť do dnešného dňa, teda 7. októbra, podľa ruského trestného kódexu zostane objednávateľ vraždy navždy nepotrestaným, pretože od spáchania zločinu uplynie 15 rokov.

„Vždy písala pravdu. Druhá vec je, že táto pravda bývala často taká desivá, že myseľ mnohých ju odmietala prijímať,“ napísali kolegovia Anny Politkovskej z novín Novaja gazeta.