Slovensko má ďalší zápis v Zozname svetového dedičstva UNESCO

Zapísaná bola lokalita Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť), ktorej súčasťou sú aj dve národné kultúrne pamiatky na území SR. V tajnom hlasovaní o tom v piatok rozhodol Výbor Svetového dedičstva UNESCO v čínskom meste Fu-čou.

Zápis sa týka prvej, západnej časti Dunajského Limesu od bavorského Bad Göggingu po Ižu na Slovensku a zahŕňa 77 pamiatok rímskeho hraničného systému na rieke Dunaj. Nomináciu predložilo Slovensko spoločne s Nemeckom a Rakúskom.

Na území Slovenska sú súčasťou novej lokality svetového dedičstva UNESCO dve národné kultúrne pamiatky – Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži.

„Zápis je nielen ocenením výnimočnej hodnoty týchto pamiatok, ale zároveň aj stimulom pre skvalitnenie ich ochrany a zachovania, a rovnako aj príležitosťou pre udržateľný rozvoj dotknutých obcí a regiónov založený na kultúrnom dedičstve,“ uviedla Ľubica Pinčíková, vedúca odboru pamiatok a pamiatkových území Pamiatkového úradu (PÚ) SR, ktorý za slovenskú stranu koordinoval nominačný projekt.

Avizovala tiež, že predmetom nominácie na zápis do Zoznamu svetového dedičstva má byť v najbližších rokoch aj východná časť Dunajského Limesu a rozšírenie lokality o rímske pamiatky v Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku, Bulharsku a Rumunsku.

Vedúca odboru pamiatok a pamiatkových území Pamiatkového úradu SR Ľubica Pinčíková priblížila, že kastel Gerulata ležal na území Panónie v línii Carnuntum – Ad Flexum na pravom brehu Dunaja a tvoril neoddeliteľnú súčasť hraničného opevnenia bývalej Rímskej ríše. Rímsky tábor v Iži bol predsunutou pevnosťou na ľavom brehu Dunaja, jedinou svojho druhu na tomto úseku hranice, a tvoril predmostie legionárskej pevnosti Brigetio. Oba sú dokladom dlhodobej, zhruba 400-ročnej rímskej prítomnosti na území dnešného Slovenska.

„Zápis je nielen ocenením výnimočnej hodnoty týchto pamiatok, ale zároveň aj stimulom pre skvalitnenie ich ochrany a zachovania, a rovnako aj príležitosťou pre udržateľný rozvoj dotknutých obcí a regiónov založený na kultúrnom dedičstve,“ uviedla Pinčíková.

Zdôraznila, že zápis je výsledkom viac ako 14 rokov spolupráce partnerských inštitúcií zo všetkých zainteresovaných krajín. Na slovenskej strane toto úsilie koordinoval Pamiatkový úrad s dlhodobou podporou Múzea mesta Bratislava, Podunajského múzea v Komárne, Archeologického ústavu SAV, Hlavného mesta SR Bratislavy, mestskej časti Bratislava-Rusovce a obce Iža, priblížila Pinčíková.

Zápis skomplikoval fakt, že od pôvodnej nominácie, ktorú vo februári 2018 predložilo Slovensko spolu s Rakúskom, Nemeckom a Maďarskom, jednostranne odstúpili na začiatku júna Maďari. Rakúsko, Nemecko a Slovensko v snahe prerokovať projekt na zasadnutí výboru predložili na zápis zrevidovaný projekt. Legitímnosť zmenenej podoby však vyvolala diskusiu a napokon muselo rozhodnúť tajné hlasovanie.

Pinčíková avizovala, že predmetom nominácie na zápis do Zoznamu svetového dedičstva má byť v najbližších rokoch aj východná časť Dunajského Limesu a rozšírenie lokality o rímske pamiatky v Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku, Bulharsku a Rumunsku.

Dunajský Limes je súčasťou širšieho celku Hranice Rímskej ríše, ktorý je najrozsiahlejšou kultúrnou lokalitou UNESCO v Európe a v súčasnosti sa tiahne od Antoninovho valu na Britských ostrovoch až po Ižu na slovensko-maďarskej hranici.

Dunajský Limes je už ôsmou slovenskou lokalitou v Zozname svetového dedičstva. Doteraz sa do zoznamu z územia SR dostalo päť kultúrnych a dve prírodné lokality. Z kultúrnych sú to Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia; Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia; Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (všetky tri lokality boli zapísané v roku 1993); Historické jadro mesta Bardejov (zápis v roku 2000) a Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka (zápis v roku 2008). Medzi prírodnými lokalitami sú zapísané Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu – spoločná lokalita s Maďarskom (zápis v roku 1995, rozšírenie v roku 2000) a Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy – spoločná lokalita s Nemeckom, Ukrajinou, Rakúskom, Albánskom, Belgickom, Bulharskom, Chorvátskom, Talianskom, Rumunskom, Slovinskom a Španielskom (zápis v roku 2007, rozšírenie v rokoch 2011, 2017 a 2021).