Eurokomisia spustila právne konanie voči Maďarsku a Poľsku

Eurokomisia pristúpila k tomuto kroku, pretože obe krajiny porušili legislatívu Európskej únie. Cieľom je prinútiť predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, aby pozmenil zákon, ktorý Európska komisia považuje pre komunitu LGBTI za homofóbny a diskriminačný.

„Európa nikdy nedovolí, aby boli časti našej spoločnosti stigmatizované: či už pre to, koho milujú, pre svoj vek, pre etnickú príslušnosť, pre politické názory alebo pre náboženské presvedčenie,“ uviedla v oficiálnom vyhlásení šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Oznámenie o zaslaní formálnej výzvy Maďarsku a Poľsku je súčasťou širšieho štvrtkového balíčka právnych postupov Európskej komisie voči krajinám, ktoré porušili európsku legislatívu. Je to prvý krok v rámci právneho konania. Budapešť aj Varšava majú k dispozícii dva mesiace, aby odpovedali na obavy Bruselu. V opačnom prípade môže EK rozhodnúť, že im pošle odôvodnené stanovisko, a v ďalšom kroku ich postúpi Súdnemu dvoru Európskej únie, čo môže viesť až k finančným sankciám.

Komisia spresnila, že v prípade Maďarska ide o zákon prijatý 23. júna, ktorý zakazuje alebo obmedzuje prístup k obsahom propagujúcim tzv. „odchýlku od vlastnej identity zodpovedajúcu pohlaviu pri narodení, zmene pohlavia alebo homosexualite“ pre jednotlivcov mladších ako 18 rokov, a tiež o zrieknutie sa zodpovednosti za detskú knihu s obsahom LGBTIQ.

Eurokomisia spresnila, že sporný maďarský zákon porušuje niekoľko pravidiel EÚ.

Po prvé, bola porušená smernica o audiovizuálnych mediálnych službách, pokiaľ ide o normy pre audiovizuálny obsah a bezplatné poskytovanie cezhraničných audiovizuálnych mediálnych služieb, keďže Maďarsko zaviedlo neopodstatnené obmedzenia, ktoré diskriminujú ľudí na základe ich sexuálnej orientácie a sú navyše neprimerané.

Po druhé, niektoré napadnuté ustanovenia porušujú smernicu o elektronickom obchode – zákon zakazuje poskytovanie služieb s obsahmi odlišnej sexuálnej orientácie maloletým, aj keď tieto služby pochádzajú z iných členských štátov EÚ.

Do tretice Maďarsko nedokázalo odôvodniť obmedzenie cezhraničných služieb informačných spoločností.

Po štvrté, Maďarsko napriek povinnosti zakotvenej v smernici o transparentnosti jednotného trhu vopred neoznámilo niektoré sporné ustanovenia.

Po piate, EK sa domnieva, že Maďarsko porušilo zásady zmluvy týkajúce sa slobody poskytovania služieb a voľného pohybu tovaru tým, že nepreukázalo, že obmedzenia sú riadne odôvodnené, nediskriminačné, a primerané.

Po šieste, bolo porušené aj právo na ochranu údajov stanovené v GDPR, a nakoniec sa EK domnieva, že v oblastiach spadajúcich do oblasti uplatňovania práva Európskej únie porušujú ustanovenia nového maďarského zákona ľudskú dôstojnosť, slobodu prejavu a informácií, právo na rešpektovanie súkromného života, ako aj právo na nediskrimináciu, tak ako sú uvedené v Charty základných práv EÚ, a porušujú aj hodnoty stanovené v článku 2 Zmluvy o EÚ.

Pokiaľ ide o Poľsko, EK sa domnieva, že poľské orgány nedokázali úplne a primerane odpovedať na jej vyšetrovanie týkajúce sa povahy a dopadu uznesení takzvaných „zón bez ideológie LGBTI“ prijatých desiatkami poľských regiónov, miest a obcí.