Petr Pavel: NATO reaguje na hybridné a kybernetické hrozby i na klimatickú zmenu

Pripomenul, že lídri členských krajín NATO sa na tomto summite dohodli na jasnom postoji a spolupráci voči Rusku a na tom, že „Čína sa stala pre NATO bezpečnostnou výzvou“.

„NATO buduje svoje schopnosti na základe procesu obranného plánovania, a ten má cyklický charakter,“ povedal Pavel. Vysvetlil, že tento plán sa spracúva každé štyri roky. Aliancia vyhodnotí všetky riziká a zostaví súbor síl, aby týmto rizikám mohla čeliť.

Členské krajiny potom dostanú konkrétne úlohy, tzv. ciele spôsobilosti (capability targets), ku ktorým sa každý štát „dobrovoľne a na základe zhodnotenia vlastných schopností zaviaže“ na obdobie štyroch rokov.

„Myslím si, že z tohto summitu žiadne nové úlohy na výstavbu síl (do budúcna) nevyplynú, ale do najbližšej aktualizácie obranného plánu sa bude určite viacej počítať so schopnosťami, ktoré budú reagovať práve na tie hybridné a kybernetické hrozby,“ povedal.

Pavel za najväčšie hrozby označil Rusko, Čínu a medzinárodný terorizmu, a potom vplyvy „spôsobené človekom iba nepriamo – ako napríklad dôsledky klimatickej zmeny“.

Takisto pripomenul, že v súčasnom bezpečnostnom prostredí zohrávajú úlohu štátni i neštátni aktéri a existujú hrozby vonkajšie a vnútorné, vojenské a nevojenské.

„Ono sa to dnes všetko stiera, pretože napríklad za kybernetickými útokmi stojí často Rusko, ale i Čína, Irán, Severná Kórea či niektoré teroristické organizácie,“ povedal.

„Vždy sa na to musíme pozerať z pohľadu závažnosti, ako veľmi nás to môže ohroziť na našej existencii, ale takisto aj z pohľadu urgencie,“ vysvetlil.

„Hybridné hrozby sú všetky tie, ktoré nie sú priamymi vojenskými nástrojmi,“ uviedol a dodal, že tieto hrozby takisto majú rôzny pôvod a je ťažké určiť, ktorá z nich je na prvom mieste.

„Od konca studenej vojny začalo najskôr Rusko, ale potom i Čína a niektoré ďalšie štáty používať metódy, ktoré boli pod prahom vojny – a tým pádom pod prahom toho, čo by viedlo k vyhláseniu čl. 5 na strane Aliancie,“ povedal.

Zároveň to podľa jeho slov boli metódy, ktoré využívali možnosť dlhodobo popierať pôvodcu tých aktivít.

Pripomenul, že Rusko v minulosti „malo niečo“, čo nazývalo aktívne opatrenia, ktoré zahŕňali propagandu, špionáž, podvratnú činnosť, podporu spriatelených skupín v záujmovom štáte či rozvracanie systému. Sovietske tajné služby ako NKVD a neskôr KGB to podľa jeho slov uplatňovali už počas druhej svetovej vojny.

„Po rozpade Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy z toho Rusko urobilo nový nástroj, ako pôsobiť proti Západu s využitím všetkých týchto skrytých metód – navyše doplnených o možnosti, ktoré priniesol rozvoj internetu a sociálnych sietí,“ povedal a dodal, že sem patria dezinformačné kampane a kybernetické útoky.

„Tie kybernetické útoky boli spočiatku predovšetkým ekonomického charakteru,“ povedal. Postupom času sa z toho podľa Pavla stal aj nástroj na odcudzovanie informácií, keď hackeri prenikali do štátnych inštitúcii – „či už to bolo ministerstvo obrany alebo ministerstvo zahraničných vecí“ –, ale i nástroj na ovplyvňovanie politických procesov. Pripomenul v tejto súvislosti kybernetické útoky namierené voči politickým stranám a sprievodné dezinformačné kampane.

Tieto metódy sú podľa Pavla oveľa lacnejšie než klasické spôsoby boja, majú však potenciál oslabiť protivníka.

„V poslednej dobe, keď si všetci veľkí hráči uvedomujú, že tá konvenčná, klasická konfrontácia by vyústila v obrovské škody, ktoré by aj im spôsobili väčšie straty než zisky, presunuli (títo hráči) úsilie do metód, ktoré označujeme ako hybridné,“ povedal.

Pripomenul však, že Rusko a Čína popri práci na kybernetických opatreniach a opatreniach v kozme nerezignovali ani na rozvoj klasických zbraní.