Prvá vlna pandémie pripravila EÚ takmer o 6 miliónov pracovných miest

Prvá vlna pandémie ochorenia COVID-19 pripravila Európsku úniu (EÚ) približne o 6 miliónov pracovných miest. Ukázala to štúdia agentúry Eurofound, podľa ktorej kríza vyvolaná pandémiou zasiahla trh práce oveľa tvrdšie ako finančná a hospodárska kríza v rokoch 2008 - 2009. Najviac sa to dotklo dočasných zamestnancov, mladých ľudí a žien.

Podľa štúdia Eurofoundu práca na diaľku, skrátený pracovný čas a iné systémy štátnej podpory (kurzarbeit) pomohli ochrániť mnohé pracovné miesta. Ale to znamená tiež, že veľa ľudí, ktorí dlhšie nepracujú, je zaradených do týchto schém a nie do štatistík o nezamestnanosti.

Už vlani na jar bolo v EÚ zamestnaných o 5,7 milióna ľudí menej ako na konci roku 2019 a o 6,3 milióna menej, ako by mohlo byť, keby sa v Únii nezačalo šíriť ochorenie COVID-19, keďže trendom pred pandémiou bol rast zamestnanosti.

Podľa Eurofoundu bolo vo 4. štvrťroku 2019 v EÚ zamestnaných 201 miliónov ľudí. Za 12 mesiacov do jari 2020 sa zamestnanosť v EÚ znížila o 2,4 %, týždenný pracovný čas tých, ktorí si udržali prácu, klesol takmer o jednu hodinu a podiel formálne zamestnaných, ale nepracujúcich ľudí, sa zdvojnásobil na 17 %, konštatuje správa.

Agentúra Eurofound sa zameriava na monitorovanie a zlepšovanie životných a pracovných podmienok v európskom bloku. Vo svojej správe uviedla tiež, že počet dočasných, sezónnych pracovných miest klesol o 17 %, pričom ich najväčší úbytok zaznamenali Španielsko, Francúzsko, Poľsko, Taliansko a Grécko.

K najprudšiemu poklesu zamestnanosti došlo medzi mladými ľuďmi. Miera zamestnanosti mladých sa počas pandémie znížila viac ako počas finančnej krízy, ktorá sa začala v roku 2008. Hrozí tak riziko ďalšej „stratenej generácie“.

Pandémia zároveň prehĺbila nerovnosti oveľa viac ako finančná a hospodárska kríza pred vyše 10 rokmi. Najtvrdšie totiž zasiahla odvetvia, v ktorých dominujú ženy, ako sú ubytovacie služby, stravovanie a cestovanie.

Vzhľadom na to, že približne polovica pracovnej sily v EÚ prešla na prácu na diaľku, vzdelanejší zamestnanci v mestských centrách si s väčšou pravdepodobnosťou udržali svoje pracovné miesto ako ostatní, čo tiež viedlo k zvýšeniu nerovností.