Štúdia: Ľudia s rakovinou si po prvej dávke vakcíny vytvoria menšiu imunitu

Vyplýva to zo štúdie realizovanej londýnskym biomedicínskym Inštitútom Francisa Cricka a univerzitou King's College London, o ktorej výsledkoch vo štvrtok informovala agentúra DPA.

Vedci v rámci štúdie zistili, že u pacientov s rakovinou orgánov sa po troch týždňoch od podania prvej dávky tejto dvojdávkovej vakcíny vytvorili protilátky na ochorenie COVID-19 len na úrovni 39 percent. V prípade pacientov s rakovinou krvi bola úroveň protilátok ešte nižšia - len 13 percent. Ľudia, ktorí nemajú rakovinu, si pritom po troch týždňoch od prvej dávky štandardne vytvoria 97 percentnú úroveň protilátok.

Po podaní druhej dávky tejto vakcíny však stúpla hladina protilátok u pacientov s rakovinou orgánov na 95 percent. To sa ale stalo len v prípade, že im bola druhá vakcína podaná do troch týždňov po tej prvej. Ak na jej podanie čakali dlhšie, tak im hladina protilátok už veľmi nezvýšila, uvádza DPA.

Ak nedošlo k podaniu druhej dávky, tak mali pacienti s rakovinou orgánov po piatich týždňoch od podania prvej dávky zistenú 43-percentnú hladinu protilátok, zatiaľ čo pacienti s rakovinou krvi len osempercentnú a ľudia netrpiaci nijakým druhom rakoviny 100-percentnú.

„Tieto dôkazy o reakciách na vakcíny pri pacientoch s rakovinou naznačujú, že 12-týždňový odstup medzi podaním oboch dávok od Pfizer/BioNTech by mohol pacientov s rakovinou vystaviť možnému vážnemu priebehu ochorenia COVID-19,“ uviedli vedci.

Obyvateľom Británie pritom v súčasnosti podávajú dávky vakcíny s časovým rozstupom v rozmedzí do zmienených 12 týždňov. Sheeba Irshadová, členka výskumného tímu zapojeného do zmienenej štúdie, preto vyzvala na prehodnotenie tejto očkovacej stratégie v prípade onkologických pacientov.

Táto štúdia, do ktorej sa zapojilo 205 dobrovoľníkov, dosiaľ nebola recenzovaná inými odborníkmi, podľa vedcov, čo ju vypracovali, je však prvou svojho druhu.