Pred 90 rokmi sa narodil prvý prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin

Stál pri páde Sovietskeho zväzu a Rusko priviedol k demokracii a trhovej ekonomike. Boris Jeľcin, prezývaný aj "čerstvý vietor z Uralu", sa stal prvým demokraticky zvoleným najvyšším štátnym predstaviteľom v dejinách Ruska. Post prezidenta zastával v rokoch 1991-99.

V posledný deň roku 1999 nečakane rezignoval a svoje právomoci odovzdal vtedy ešte nie príliš známemu premiérovi Vladimirovi Putinovi.

Boris Nikolajevič Jeľcin sa narodil 1. februára 1931 v dedine Butka vo Sverdlovskej oblasti v rodine rozkulačených sedliakov. Jeho otec bol odsúdený na nútené práce v gulagu. Ešte v detstve prišiel Boris Jeľcin o dva prsty na ruke, keď sa s kamarátmi pokúšal rozobrať granát.

Po skončení strednej školy v Bereznikách začal študovať v Uralskom polytechnickom inštitúte vo Sverdlovsku (dnešný Jekaterinburg), ktorý ukončil v roku 1955. Na vysokej škole sa zoznámil so svojou ženou Nainou.

Po absolvovaní vysokoškolských štúdií pracoval v rokoch 1955-63 v rôznych stavebných závodoch Sverdlovskej oblasti. Úspechy v práci a organizačný talent upútali pozornosť straníckych orgánov. Do komunistickej strany vstúpil v roku 1961, o dva roky neskôr sa stal riaditeľom stavebného kombinátu.

Od roku 1968 sa začal Boris Jeľcin venovať straníckej práci a v novembri 1976 sa postavil na čelo sverdlovských komunistov. Ako prvý tajomník Sverdlovského oblastného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) sa spoznal s Michailom Gorbačovom, ktorý ho prezýval „čerstvý vietor z Uralu“.

Po svojom nástupe k moci v roku 1985 zavolal Gorbačov Jeľcina do Moskvy, ktorý sa už v decembri toho istého roku stal šéfom moskovských komunistov. V tomto období si získal Boris Jeľcin veľké sympatie obyvateľstva – okrem iného aj tým, že si nepotrpel na oficiality a do práce chodil hromadnou dopravou.

Boris Jeľcin neskrýval svoje politické ambície a v decembri 1987 vystúpil s ostrou kritikou pomalých reforiem v ekonomike i v strane. V júli 1990 na zjazde strany deklaratívne odovzdal stranícku legitimáciu. Delegáti ho vyprevádzali zo sály hanlivými pokrikmi a pískaním. Medzi obyčajnými ľuďmi však tieto kroky vyvolali obdiv a Jeľcinova popularita rástla až natoľko, že 12. júna 1991 bol zvolený za prvého prezidenta Ruska. Získal 57,3 percenta hlasov voličov, druhý Nikolaj Ryžkov iba 16,8 percenta.

Hoci jeho nezhody s vtedajším sovietskym prezidentom Michailom Gorbačovom pokračovali, v auguste 1991 sa postavil proti pučistom a pomohol Gorbačovovi, ktorého sprisahanci izolovali na Kryme, vrátiť sa do Kremľa. Svojím nebojácnym postojom si získal priazeň doma a v zahraničí.

V decembri 1991 inicioval vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ktorý znamenal definitívny koniec ZSSR i Gorbačova ako sovietskeho prezidenta.

Mesiac pred vyvrcholením hlbokej ústavnej krízy v Rusku zavítal ruský prezident Boris Jeľcin po prvý raz na Slovensko. V Bratislave podpísal 26. augusta 1993 s prezidentom SR Michalom Kováčom Zmluvu o priateľských vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.

Hoci na jeseň 1993 vyšiel Boris Jeľcin z krvavých zrážok - ktoré vyvrcholili 4. októbra útokom na ruský parlament a vyžiadali si vyše 150 obetí - posilnený, krajinu naďalej sužovali pretrvávajúce hospodárske problémy, bujnejúca korupcia, rast vplyvu oligarchov a vojna v Čečensku, ktoré sa usilovalo o samostatnosť. K tomu sa pridružili problémy so srdcom i s alkoholom, až prišiel 31. december 1999, keď vyhlásil, že zo svojho postu odstupuje.

Prvý ruský prezident Boris Jeľcin zomrel 23. apríla 2007 vo veku 76 rokov na následky zlyhania srdca. Pochovaný je na Novodevičom cintoríne v Moskve.