Europoslanci chcú sankcie EÚ aj pre osoby zodpovedné za zadržanie Navaľného

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli počas utorňajšej rozpravy k situácii okolo zadržania a uväznenia ruského opozičného politika Alexeja Navaľného dôrazne odsúdili kroky ruskej strany a vyzvali EÚ, aby rozšírila súčasný rámec sankcií proti ruským predstaviteľom aj voči osobám, ktoré sú zapojené do jeho uväznenia.

Poslanci v rámci rozpravy so šéfom diplomacie Josepom Borrellom, ktorú do programu januárového plenárneho zasadnutia EP presadila frakcia Európskej ľudovej strany (EPP), vyzvali zodpovedné ruské orgány, aby okamžite prepustili opozičného politika a protikorupčného aktivistu Alexeja Navaľného na slobodu, pričom zdôraznili, že jeho zatknutie a spôsob, akým k nemu došlo, sú v rozpore s medzinárodným právom a ruskou ústavou.

Európski zákonodarcovia konštatovali, že ruský prezident Vladimir Putin sa zrejme bojí ísť po stopách bieloruského diktátora Alexandra Lukašenka, a preto robí všetko pre to, aby zatkol kritikov svojho režimu. Zároveň vyzvali, aby sa súčasný režim sankcií EÚ, ktorý sa uplatňuje na ruských úradníkov zodpovedných za vlaňajšiu otravu Navaľného, rozšíril aj o osoby zapojené do jeho posledného uväznenia. Europoslanci pripomenuli, že EÚ môže na tento účel použiť svoj nový globálny režim uplatňovania sankcií za porušovanie ľudských práv (takzvaný európsky Magnitského zákon).

Legislatívny návrh o zákaze cestovania a zmrazení majetku pre jednotlivcov z tretích krajín, zodpovedných za porušovanie ľudských práv na celom svete, predstavila Európska komisia vlani v októbri.

Časť europoslancov počas rozpravy naznačila, že EÚ by mala konať oveľa dôraznejšie, ako iba rozšíriť sankčný zoznam, aby bola ruská vláda jasne označená ako zodpovedná za porušovanie ľudských práv a za spolitizovanie ruského súdneho systému. Tieto kroky by mali mať napríklad podobu ekonomických sankcií v podobe zrušenia prebiehajúcich prác na plynovode Nord Stream 2.