Ľudia nepodstúpia testovanie aj kvôli nízkym úsporám, varujú finančníci

Kríza vyvolaná pandémiou nového koronavírusu môže vrátiť Slovensko o sedem rokov nazad. Práve vtedy bol počet ľudí, ktorí nemali na horšie časy nasporené takmer nič, podstatne vyšší ako v súčasnosti. Kým podľa najnovších dát Eurostatu nemá vytvorenú rezervu až 30 % ľudí, druhá vlna pandémie môže situáciu ešte zhoršiť. Predpokladá to poradenská spoločnosť Sophistic Pro Finance.

Ľudia, ktorí si odkladali peniaze bokom, v súčasnosti nemusia mať z čoho a väčšina tých, ktorí by si šetriť aj mohli, tak nebude robiť ani naďalej. A to aj napriek tomu, že vidia aktuálnu zlú situáciu. „Hoci je situácia v krajine v oblasti tvorenia rezervy na nepredvídateľné situácie dlhodobo žalostná, predsa len rokmi postupne dochádzalo k miernemu zlepšeniu. Druhá vlna koronakrízy nás však vráti do roku 2013, keď nečakaným finančným výdavkom nedokázalo čeliť takmer 40 % ľudí. A toto je optimistický pohľad, realita môže byť ešte horšia,“ tvrdí krajský riaditeľ a spolumajiteľ Sophistic Pro Finance Radoslav Valko. Väčšina ľudí sa podľa jeho slov na horšie časy nepripravuje, a keď nastanú, žiada o pomoc iných či vládu.

Finančnú situáciu rodín môže navyše skomplikovať aj navrhované plošné testovanie. „Počas jari tohto roku si tí, ktorých zasiahla prvá vlna pandémie, mohli odložiť splátky hypoték, úverov či lízingov, mohli čerpať pandemické ošetrovné. Aktuálne síce také kritické opatrenia, aké sme zažili v tom období, vláda nerealizuje, no mnohé odvetvia sú zasiahnuté a príjmy rodín trpia,“ priblížil Valko. Preto sa obáva, že veľa ľudí z dôvodu, aby sa nezistilo, že sú pozitívni a nebudú môcť nastúpiť do práce, odmietne testovanie absolvovať. „Hrozilo by im totiž, že nebudú mať z čoho splácať pôžičky a platiť bežné výdavky na chod domácnosti,“ doplnil Valko.

Vo vzťahu k úspechu prípadného plošného testovania je preto extrémne dôležité, ako sa k takýmto ľuďom vláda postaví. Podľa Valka je dôležité, aby štát Slovákom, ktorí ostanú v karanténe, 100 % nahradil výpadok príjmov či im plne preplatil práceneschopnosť.

Valko si uvedomuje zlú situáciu mnohých ľudí, ktorí sa z dôvodu vládnych opatrení ocitli takmer bez financií, no zároveň dodáva, že v mnohých prípadoch sa pod to podpísal aj ich zlý prístup k financiám a sporeniu. „Fakt je, že starší ľudia si prežili náročné obdobia, a tak neustále myslia na budúce riziká, ktoré im hrozia. Dnešní mladí ľudia však viac ako svojich rodičov či starých rodičov počúvajú ľudí zo šoubiznisu či influencerov, ktorí im radia, čo majú nakupovať, avšak takmer vôbec ich neupozorňujú na potrebu sporenia si na horšie časy,“ dodal Valko.