Gröhling dúfa, že v roku 2022 budú online maturity

„My sa chystáme zo štátneho rozpočtu, fondu obnovy alebo eurofondov pripraviť informatizáciu a digitalizáciu školstva,“ uviedol minister. Ako tvrdí, najskôr by mali byť „takýmto zariadeniami“ vybavení učitelia, následne sa musí vyriešiť aj pripojenie na internet. Poukázal aj na dôležitosť správcov siete.

V súvislosti s koronakrízou šéf rezortu školstva uviedol, že školský rok bude dynamický. Poznamenal, že je potrebné sa pripraviť na to, že žiaci nebudú nejaký čas chodiť do školy a budú aj doma. V piatok 18. septembra bola podľa ministra zatvorených 13 škôl. „Na dištančnom vzdelávaní je aktuálne jedno percento žiakov, čo považujem za pozitívnu správu,“ dodal minister. Doplnil, že školy sa nebudú zatvárať celoplošne, ale lokálne. Podpredseda Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomír Petrák (Smer-SD) si myslí, že najhorší scenár pre školy bol na jar, keď boli zatvorené celoplošne. Verí, že k tomu opäť nedôjde. „Iný systém ako semafor v tejto chvíli neexistuje. Tento systém považujem za racionálny,“ zdôraznil.

Na otázku, či budú musieť nosiť rúška v školách žiaci aj v októbri, minister nevedel odpovedať. Ako tvrdí, rozhodne o tom pandemická komisia na konci septembra. „Aj keby rúška neboli povinné, tak ich budeme výrazne odporúčať aj na október a november, okrem iného aj s ohľadom na bežnú chrípku,“ povedal šéf rezortu školstva s tým, že na školách nezaznamenal s ich nosením nespokojnosť.

Petrák poukázal na to, že na jar sa najmä deti z chudobných rodín neučili online. Títo žiaci podľa ministra dostávali predovšetkým vytlačené pracovné listy, pričom na nich ministerstvo vyčlenilo finančné prostriedky i teraz. Gröhling potvrdil, že technické vybavenie týchto detí sa od jari výrazne nezmenilo.

V súvislosti s financiami z plánu obnovy minister poznamenal, že plánujú prestavbu celkovej infraštruktúry materských, základných a stredných škôl, školských jedální, športovísk a telocviční. „Čakáme na informácie od Európskej komisie, aké budú kritériá. A na základe nich budeme pripravení, pretože už máme prepočty a budeme vedieť na to veľmi rýchlo zareagovať,“ poznamenal minister. Petrák poznamenal, že európske peniaze by sa mali použiť najmä na infraštruktúru škôl.

Minister povedal, že sa ešte nevie, či sa budú môcť z týchto európskych peňazí zaplatiť platy učiteľov. „Ešte to nie je isté. Ani my sme zatiaľ nedostali jasné pokyny, že áno, môžete, alebo nie, nemôžete,“ povedal. Tvrdí, že na ministerstve pripravili plán, ako by sa mohli platy výrazne a postupne zvyšovať. Keď sa to nepodarí z európskych peňazí, tak rezort školstva bude žiadať o financie zo štátneho rozpočtu. Petrák povedal, že učiteľom by mali zabezpečiť minimálne šesťpercentné zvýšenie platov, „pretože inak sa spreneveríte všetkým sľubom, ktoré ste doteraz mali“. Zároveň si nemyslí, že by platy učiteľov mali byť financované z európskych financií.