Súdna rada zvolila nového predsedu Najvyššieho súdu SR

Súdna rada zvolila Jána Šikutu za predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR. Aby sa ním stal, ho však musí vymenovať prezidentka SR Zuzana Čaputová. Šikuta získal vo verejnej voľbe 12 zo 17 hlasov. Za jeho protikandidáta Ivana Rumanu nehlasoval nikto. Šikuta za prioritu vo funkcii považuje zlepšenie vnímania justície v očiach verejnosti.

„V súčasnosti sa slovenská justícia nachádza v takej situácii, v akej sa asi neocitla žiadna krajina Európy, keď je toľko sudcov zo všetkých stupňov stíhaných pre podozrenia z korupcie,“ myslí si Šikuta. Za prioritu preto považuje očistu justície. Tú chce dosiahnuť aj prostredníctvom efektívnych majetkových priznaní a previerok sudcov. Podotkol, že k tým treba aj legislatívne zmeny.

Predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková Šikutovi zagratulovala a uviedla, že ju presvedčil konkrétnejším obsahom pri prezentácii jeho vízii riadenia súdu. Jeho protikandidátovi Ivanovi Rumanovi mala ublížiť podľa nej aj nejasnosť v odpovedi na otázku, či sa chce v prospech Šikutu vzdať, ako v minulosti uviedol. „Kandidát na post predsedu Najvyššieho súdu by mal byť v tomto smere rozhodnutý,“ dodala predsedníčka.

Nový člen Súdnej rady a sudca NS SR Juraj Kliment, ktorý bol medzi sudcami, čo nehlasovali ani za jedného z kandidátov, uviedol, že je Šikutova voľba kompromis a prekvapenie. „Túto voľbu nepovažujem za signifikantnú pre očistu a zmenu v justícii. Ja osobne som sklamaný,“ uviedol Kliment. On a ďalší členovia Súdnej rady vyčítajú Šikutovi minulosť, ktorá má byť spojená so Štefanom Harabinom a sudcami okolo neho. Kliment v tej súvislosti pripomenul, že ho na Európsky súd pre ľudské práva poslala Súdna rada v roku 2009, keď jej šéfoval práve Harabin a prijal nomináciu vtedajšej ministerky spravodlivosti za ĽS-HZDS Viery Petríkovej. Na otázku, či sám nemal ambíciu byť predsedom Najvyššieho súdu SR, uviedol, že by sa tým zaoberal, keby dnes bola voľba opätovne neúspešná.

Za Jána Šikutu hlasovalo 12 členov Súdnej rady. Svojimi hlasmi ho podporili Ján Burik, Andrej Majerník, Miloš Kolek, Marcela Kosová, Lajos Mészáros, Martin Michalanský, Pavol Pilek, Katarína Pramuková, Lenka Praženková, Petra Príbelská, Erika Zajacová a Pavol Žilinčík. Proti boli Eva Mišíková, Juraj Kliment a Ján Mazák. Zdržali sa Elena Berthotyová a Alena Svetlovská.

Ján Šikuta sa narodil 25. októbra 1960. Právo študoval v rokoch 1979 až 1983 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Justičnú skúšku absolvoval v roku 1985. Svoje vzdelanie si doplnil v rokoch 1989 až 1991 postgraduálnym štúdiom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe so zameraním na občianske právo, ako aj doplnkovým štúdiom na Oxfordskej univerzite a na John Abbott College v Quebecu. Po obhajobe doktorandskej práce s názvom „Vymožiteľnosť súdnych rozhodnutí“ získal v roku 2009 titul PhD.

V právnickom povolaní je činný už viac 35 rokov. V rokoch 1983 až 1985 bol justičným čakateľom na Krajskom súde v Bratislave. Následne sa stal od roku 1986 sudcom na Okresnom súde Bratislava-vidiek, kde vybavoval občianskoprávnu agendu. Odtiaľ prešiel v roku 1990 na Krajský súd v Bratislave.

JUDr. Ján Šikuta, PhD. zastupoval jedenásť rokov Slovenskú republiku na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, konkrétne v rokoch 2004 až 2015. Po návrate na Slovensko sa stal sudcom Najvyššieho súdu SR. Od roku 2016 pôsobí vo funkcii predsedu senátu občianskoprávneho kolégia.

Ján Šikuta, ktorého teraz navrhla na post predsedu Najvyššieho súdu SR Sudcovská rada Okresného súdu Bratislava III. sa v predchádzajúcich voľbách uchádzal o post predsedu NS SR neúspešne.

Dva razy sa neúspešne pokúšal tiež o post sudcu Ústavného súdu - v roku 2014 aj v roku 2019.

V zahraničí sa zúčastnil na viacerých študijných pobytoch a špecializovaných kurzoch so zameraním na ľudské práva, humanitárne právo, azylové právo, komunikáciu a vyjednávanie. Išlo napríklad o Londýn, Ženevu, Paríž, Brusel či Viedeň.

Ján Šikuta je autorom mnohých publikácií a odborných článkov v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch, v ktorých sa zameriava predovšetkým na oblasť ľudských práv, humanitárne právo a azylové právo.

Rovnako má za sebou rozsiahlu pedagogickú a prednáškovú činnosť doma aj v zahraničí.