Ako sa líši alergická nádcha od infekčnej

Sezónna peľová alergia je najrozšírenejšie alergické ochorenie, trpí ňou približne každý piaty Slovák. Typickým prejavom je svrbenie, pálenie a slzenie očí. Pridáva sa svrbenie nosa a podnebia, kýchanie a vodnatý výtok z nosa. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií na Národnom portáli zdravia.

Kým infekčná nádcha vzniká v dôsledku bakteriálnej alebo vírusovej infekcie, spúšťačom alergickej nádchy je vdýchnutie alergénov nosom, čím dochádza k okamžitej imunitnej reakcii organizmu voči konkrétnym alergénom z okolitého prostredia.

„V marci a apríli sa na alergii podieľajú najmä pele kvitnúcich stromov, najčastejšie brezy, liesky a topoľa, zatiaľ čo v júli až septembri sú najsilnejšími alergénmi trávy, predovšetkým palina, lipnica, ambrózia, ale aj pšenica a jačmeň,“ vysvetľuje všeobecná lekárka pre deti a dorast Ivana Poradová.

Kým klasická infekčná nádcha podľa nej prichádza pozvoľna niekoľko dní, alergická nádcha má dramatický nástup v podobe opuchnutia nosa, slzenia očí a sťaženého dýchania. Dokáže rovnako rýchlo ustúpiť. Telesná teplota pri alergickej nádche nie je zvýšená a prejavy sú najintenzívnejšie ráno a doobeda, pretože najviac alergénov vo vzduchu je ráno do desiatej hodiny. Naopak, infekčná nádcha trápi ľudí najmä v noci. Pri oboch typoch nádchy sa objavuje opuch a slzenie očí. Alergickú nádchu navyše sprevádza silný pocit svrbenia.

K príznakom sa podľa Poradovej môže pridružiť aj svrbenie uší, migréna, bolesti kĺbov, tráviace ťažkosti, celková slabosť a únava. V období zhoršenia peľovej nádchy sa môže zhoršiť aj atopický ekzém. Preto i počas pandémie nového koronavírusu netreba zabúdať okrem častého umývania rúk aj na aplikáciu ochranného krému na ruky. Časté umývanie rúk, najmä použitie horúcej vody a agresívnych mydiel, podporuje vysušovanie pokožky. Vyhnúť sa treba používaniu dezinfekčného mydla, ktoré extrémne zaťažuje kožu a okrem vysušenia môže spôsobiť až jej praskanie.

Na jar sú najčastejšími alergénmi pele stromov a drevín, v lete sa zase typicky objavuje peľ, pochádzajúci z tráv. Na jeseň sa vyskytujú najmä pele z ambrózie, paliny a niektorých druhov burín. „Koncentráciu peľu v ovzduší výrazne ovplyvňuje počasie. Horúce, suché a veterné počasie napomáha šíreniu peľu. Naopak, dážď zráža peľ k zemi a znižuje riziko ťažkostí,“ informuje odborníčka.

Alergici by mali pravidelne sledovať peľové spravodajstvo a v čase maximálneho výskytu alergizujúceho peľu obmedziť pohyb v prírode. Pre minimalizovanie prejavov alergie je vhodné pri športových aktivitách v prírode používať peľové masky, dýchať viac nosom ako ústami a nezabúdať na ochranu očí športovými okuliarmi. Po návrate z prírody sa treba osprchovať, umyť si tvár a vlasy, pretože v nich sa zachytí najviac peľu. Tiež si vymeniť oblečenie. Vniknutiu peľu do vnútorného prostredia zabraňujú protipeľové sieťky a pomáhajú tiež čističky vzduchu. K zvládaniu alergickej nádchy prispieva zvýšená hygiena nosa vrátane jeho pravidelných preplachov. Pomáhajú aj prímorské a kúpeľné pobyty, rehabilitácia a terapia v jaskyniach.