Putin tvrdí, že ústavné reformy nie sú určené na rozšírenie jeho moci

Šéf Kremľa v polovici januára prišiel s prekvapujúcim návrhom na reorganizáciu ruskej ústavy, čo viedlo k odstúpeniu nepopulárneho premiéra Dmitrija Medvedeva a jeho vlády.

Prezidentove návrhy zároveň vyvolali špekulácie o tom, že Putin (67) si tým chce zabezpečiť zotrvanie pri moci aj po roku 2024, keď mu vyprší mandát hlavy štátu.

„Počas svojho pôsobenia vo funkciách prezidenta i premiéra som si uvedomil, že niektoré veci nefungujú tak, ako by mali,“ uviedol Putin, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.

„Veľmi často vystupujú do popredia problémy v zdravotnej starostlivosti alebo školstve. Niečo sa však nedeje na komunálnej úrovni. To je dôvod, prečo som predložil novelizáciu ústavy. Nie preto, aby som rozšíril svoju moc,“ povedal Putin.

Jeho návrhy počítajú so sprísnením kontroly nad miestnymi úradmi a posilnením úlohy poradného orgánu zvaného Štátna rada Ruskej federácie, ako aj samotnej prezidentskej funkcie.

Kritici Kremľa sa výlučne stavajú proti navrhovaným ústavným úpravám; opozičná vedúca osobnosť Alexej Navaľnyj tvrdí, že Putin chce zo seba spraviť „doživotného lídra“.

Dolná komora ruského parlamentu - Štátna duma - jednomyseľne schválila návrh zákona o ústavnej reforme v januári.

Spoločnosť Levada-Centr, najväčšia nezávislá inštitúcia pre výskum verejnej mienky v Rusku, minulý týždeň oznámila, že 47 percent Rusov je presvedčených o tom, že ústavná novelizácia slúži Putinovým záujmom, kým 44 percent obyvateľstva verí, že tieto zmeny sú určené na zlepšenie politického systému.

Putin v utorok znova potvrdil, že o jeho návrhoch definitívne rozhodne verejnosť prostredníctvom referenda.

Návrhy posudzuje špeciálna skupina, ktorej úlohou je pomôcť s prípravou ústavných zmien. Medzi návrhmi figuruje napríklad i zmienka o Bohu v ústave krajiny či zmena titulu „prezident“ na „najvyšší vodca“.