Po SARS a MERS ohrozuje Áziu a ďalšie regióny sveta nový koronavírus

Nový, doteraz neznámy vírus spôsobujúci zápal pľúc, sa prenáša z človeka na človeka. „Je možné, že vírus zmutuje, a ochorenie sa bude šíriť ďalej,“ povedala na tlačovej konferencii v Pekingu zástupkyňa riaditeľa čínskej národnej zdravotníckej komisie Li Pin. Pacienti s týmto vírusom boli už hlásení v 13 čínskych provinciách. Po jednom prípade potvrdili i Japonsko a Južná Kórea, v Thajsku sú nakazené tri osoby. V utorok 21. januára potvrdili prvý prípad nákazy novým koronavírusom aj Taiwan a USA.

Odborníci predpokladajú, že vírus sa začal šíriť z mesta Wu-chan. Prví ľudia sa nakazili kontaktom so zvieratami na miestnych trhoch, na ktorých sa predávajú ryby a iné živé zvieratá, najmä hydina. Pre závažnosť ochorenia a prítomnosť nového druhu koronavírusu krajiny juhovýchodnej Ázie prijali opatrenia na zabránenie šíreniu nákazy a zaviedli zvýšené kontroly zdravotného stavu na letiskách. Európske krajiny zatiaľ monitorujú epidemiologickú situáciu.

V tejto súvislosti TASR ponúka prehľad predošlých výskytov ochorení spôsobených koronavírusom.

Na svojej webovej stránke Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) uvádza, že koronavírusy sú pleomorfné RNA vírusy (okrúhle, oválne až podlhovasté) so špirálovou symetriou. Do čeľade Coronaviridae patrí viacero vírusov patogénnych pre zvieratá. Tieto vírusy okrem infekčnej nádchy spôsobujú časté ochorenia hospodárskych a domácich zvierat. Koronavírusy postihujúce človeka sa delia do dvoch rodov: rod Coronavirus napáda respiračný trakt a u ľudí môže vyvolať nádchu až pneumóniu; rod Torovirus tvoria tzv. ľudské črevné koronavírusy.

Do roku 2002 choroby ľudí na koronavírusovú infekciu predstavovali nevýznamné hnačkové ochorenia alebo postihnutie horných dýchacích ciest v podobe bežného prechladnutia.

Výrazná zmena situácie nastala v zime 2002-2003, keď sa prejavilo ochorenie nazvané ťažký akútny respiračný syndróm (Severe Acute Respiratory Syndrom, SARS), vyvolané koronavírusom. Ochorenie prebiehalo ako ťažká atypická pneumónia. Išlo o závažné, neraz smrteľné ochorenie. Jeho príznakmi boli vysoká teplota (nad 38° C), suchý kašeľ, krátky dych, ťažkosti s dýchaním. Pridružiť sa mohli aj ďalšie symptómy: bolesti hlavy, stuhnutosť svalov, nechutenstvo či hnačky.

Pôvodca SARS (SARS-CoV) sa líšil od známych ľudských koronavírusov. Podľa WHO bol vírus identifikovaný v roku 2003. Pôvodne išlo o vírus zvieracieho pôvodu (vírus izolovaný zo zdravej cibetky bol takmer zhodný s pôvodcom SARS). U človeka bol prvýkrát zistený v juhočínskej provincii Kuang-tung v roku 2002.

V čase epidémie sa koronavírus rozšíril do 26 krajín a v roku 2003 zdravotnícke orgány zaznamenali vyše 8000 prípadov SARS, pričom zomrelo 774 ľudí.

Globálna epidémia sa skončila v júli 2003, potom sa podľa WHO vyskytli len štyri prípady: tri razy v laboratóriách ako nehody a raz na juhu Číny prenosom zo zvieraťa na človeka.

V Libanone 9. mája 2014 zaznamenali prvý prípad výskytu blízkovýchodného respiračného syndrómu (MERS). Muž, ktorý prišiel do nemocnice s tým, že sa necítil dobre a po krátkom čase ho prepustili, sa pred ochorením vrátil z cesty po krajinách Perzského zálivu a zo Saudskej Arábie. Práve táto krajina sa považovala za ohnisko výskytu MERS.

ÚVZ SR definuje MERS ako vírusové respiračné ochorenie spôsobené vírusom MERS-CoV (koronavírus). Vedecké analýzy naznačili, že zdrojom nákazy boli jednohrbé ťavy. Prvé prípady, keď sa zaznamenal prenos z človeka na človeka, boli v roku 2012 v Saudskej Arábii. Sporadický výskyt hlásili aj v Európe, prevažne u ľudí cestujúcich častejšie do krajín Blízkeho východu. Väčšia epidémia MERS-CoV mimo Arabského polostrova bola v Južnej Kórei.

V blízkovýchodnom regióne bolo k júnu 2015 zaznamenaných 1155 prípadov MERS z toho 479 smrteľných. V Európe bolo hlásených 15 prípadov.