Po tvrdom brexite zostanú v skladoch autá, chýbať môže chémia či whisky

Odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie (EÚ) skomplikuje najmä slovenský vývoz automobilov a časovo presné dodávky tovarov pre veľké firmy v obidvoch krajinách. Po prípadnom tvrdom brexite by sa v Británii pre desaťpercentné clá pravdepodobne znížil záujem o dovážané automobily, colné a administratívne prekážky by, naopak, mohli spôsobiť prechodný pokles dovozu chemických výrobkov či napríklad čokolády a whisky na Slovensko.

V roku 2017 predstavoval slovenský export do Spojeného kráľovstva 4,447 miliardy eur a z celkového vývozu do Británie dominovali s podielom takmer 40 % práve automobily. Ďalej to boli výrobky strojárenského, elektrotechnického a chemického priemyslu. „Z pohľadu Slovenska, ako exportne orientovanej ekonomiky, je nutné nastaviť čo najlepšie podmienky pre export automobilového priemyslu, keďže nejde len o priamy export, ide taktiež o dodávky autodielov do ostatných krajín EÚ, odkiaľ sú následne kompletné autá vyvážané do Spojeného kráľovstva,“ upozornil hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

Slovenská vláda má však zviazané ruky a musí čakať na kroky Bruselu. „Opatrenia v oblasti zahraničného obchodu sú plne v kompetencii Európskej únie (Európskej komisie) a členské štáty EÚ nemajú možnosť prijímať v tejto oblasti samostatné opatrenia,“ dodal Stano. Ministerstvo hospodárstva SR môže iba s ostatnými štátmi EÚ podporiť prípadný návrh Európskej komisie na začatie rokovaní s Britániou o dohode o voľnom obchode.

Pokiaľ Spojené kráľovstvo odíde z EÚ bez dohody, bude tovar vstupujúci do EÚ zo Spojeného kráľovstva považovaný za tovar z tretej krajiny. Z tohto dôvodu sa na neho začnú uplatňovať všetky národné aj európske právne predpisy, vrátane odvodu ciel a daní. Na tovar vstupujúci do EÚ zo Spojeného kráľovstva sa uplatnia všetky zákazy a obmedzenia vrátane fytosanitárnych a veterinárnych kontrol a všetky colné formality ako pre akúkoľvek inú tretiu krajinu. Dopady tvrdého brexitu na celkový vývoz Slovenska budú vo veľkej miere závisieť aj od legislatívy, ktorú Británia prijme do termínu vystúpenia z EÚ.

Podľa ministerstva financií sa však ani takýto scenár výraznejšie na cenovej úrovni slovenského trhu neprejaví. Väčšina produktov dovážaných z Británie podlieha nulovej, v prípade farmaceutických výrobkov a herných konzol alebo u ostatných výrobkov veľmi nízkej colnej sadzbe do piatich percent. „Jedinou významnejšou položkou, ktorá podlieha relatívne vysokej colnej sadzbe desiatich percent, sú motorové vozidlá,“ upozornil tlačový odbor Ministerstva financií SR.

Menšiu, avšak tiež významnú časť vzájomného obchodu so Spojeným kráľovstvom tvoria potraviny. V roku 2017 sme vyviezli do Británie potravinové produkty v objeme 35 miliónov eur, čo z celkového vývozu do tejto ekonomiky predstavuje podiel 0,8 %. Naopak, z Británie sme na Slovensko doviezli potravinové výrobky vo výške 25 miliónov eur, čo je 1,4 % z celkového dovozu z Británie. „Napriek na prvý pohľad malým podielom patrí Veľká Británia pre našu ekonomiku medzi dôležitých odberateľov či dodávateľov potravín. Spojené kráľovstvo je totiž našim ôsmym najväčším odberateľom potravín spomedzi všetkých svetových ekonomík. Z pohľadu dovozu potravín na Slovensko je našim dvanástym najväčším dodávateľom,“ upozornila analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská.

Z Británie dovážame predovšetkým čokoládu, ale napríklad aj whisky. Z hľadiska vývozu do Británie z potravín dominuje opäť čokoláda, ale aj syry. Slovenských obchodníkov či producentov týchto potravín sa na Slovensku podľa Sadovskej dotkne brexit pravdepodobne najviac. Ak by aj prišlo k určitému „zoštíhleniu“ dovozu potravín z Británie na Slovensko, tak zrejme by to pocítili najviac milovníci čokolády a v prípade alkoholu priaznivci whisky. „V prípade iných druhov potravín by zrejme ľudia v obchodoch až také zmeny ani nepocítili,“ dodala Sadovská.

Podľa hovorcu ministerstva hospodárstva však nedostatok niektorých druhov tovarov na slovenskom trhu nehrozí. „V súčasnom globalizovanom svete možno predpokladať, že ak by aj takáto situácia nastala, priestor na trhu by bol vo väčšine prípadov veľmi rýchlo vyplnený ponukou konkurencie, či už z členských krajín EÚ alebo preferenčnými dovozmi,“ zdôraznil Stano.