• Články
  • Internet
  • Mapy
  • Recepty
Nedeľa, 17.2.2019Meniny má Miloslava
11°Bratislava

Pred piatimi rokmi zomrel prvý černošský prezident JAR Nelson Mandela

  • 8:01 05.12.2018
  • Johannesburg
Pred piatimi rokmi zomrel prvý černošský prezident JAR Nelson Mandela

Bojovník proti apartheidu a neskôr prvý černošský prezident Juhoafrickej republiky (JAR), laureát Nobelovej ceny za mier Nelson Mandela, zomrel pred piatimi rokmi 5. decembra 2013.

Smútočnú rozlúčku, na ktorú pricestovali predstavitelia politiky z celého sveta, sprevádzala prietrž mračien, ktorá je však v pojatí Juhoafričanov požehnaním. Pricestovali prezidenti USA Barack Obama a George W. Bush s manželkami a bývalou ministerkou zahraničných vecí Hillary Clintonovou; jej manžel Bill Clinton a ďalší americký exprezident Jimmy Carter dorazili separátne.

Na tribúne sa stretli Mandelova vdova Graça Machelová s jeho bývalou ženou Winnie Mandelovou a ich tromi dcérami, 18 vnúčatami a 12 pravnúčatami. Prišiel aj bývalý juhoafrický prezident Frederik de Klerk a mnohí ďalší.

Telesné pozostatky bývalého juhoafrického prezidenta Nelsona Mandelu previezli nasledujúci deň do hlavného mesta Pretória, kde boli počas troch dní vystavené v sídle vlády.

Uložením rakvy do hrobu na rodinnom pozemku sa 15. decembra 2013 pohreb niekdajšieho juhoafrického prezidenta a legendárneho bojovníka proti apartheidu Nelsona Mandelu zavŕšil vo východokapskej dedine Qunu, kde Mandela vyrastal, prežil väčšinu svojho detstva a želal si v nej byť aj pochovaný.

Nelson Mandela sa narodil 18. júla 1918 v dedinke Mvezo neďaleko mesta Umtata (dnes Mthatha v provincii Východné Kapsko na juhu JAR) ako najstarší syn náčelníka kmeňa Thembu.

Základné a stredné vzdelanie získal na metodistických a misijných školách. Od roku 1938 študoval právo na Univerzite Fort Hare v juhoafrickom meste Alice. O dva roky bol vylúčený zo štúdia za organizovanie bojkotu volieb do študentskej rady. Pracoval v belošskej advokátskej poradni v Johannesburgu a v roku 1942 ukončil diaľkové štúdium práva na Witwatersrandskej univerzite.

Od roku 1944 bol členom strany Africký národný kongres (ANC). V druhej polovici 40. rokov 20. storočia bol jedným zo zakladateľov Ligy mládeže ANC a v rokoch 1951-52 jej predsedom. V roku 1952 si otvoril prvú černošskú advokátsku kanceláriu v JAR a viedol kampaň občianskej neposlušnosti proti režimu apartheidu, bol za to zatknutý a krátko väznený. V júli 1955 bol jedným z organizátorov politického summitu Kongres ľudu, ktorý položil základy pre hnutie proti apartheidu.

Vláda Nelsonovi Mandelovi niekoľkokrát ponúkla milosť, ak odíde do exilu v Transkei (čo bol v rokoch 1976-94 neuznaný bábkový štát na juhu JAR), ale vždy to odmietol. Po nástupe Frederika de Klerka do funkcie juhoafrického prezidenta ho v roku 1990 po 27 rokoch vo väzení oslobodili a zrušili aj zákaz činnosti ANC.

Po prepustení na slobodu vyzval Nelson Mandela na zhromaždení členov ANC a ďalších černošských organizácií, aby sa sústredili na politický boj za svoje ciele bez zbytočného násilia. Jeho úsilie a popularita priniesli ovocie, pretože v prvých multirasových a demokratických parlamentných voľbách v JAR 27. apríla 1994 zvíťazilo ANC, ktoré získal až 62,65 percenta hlasov voličov.

Parlament následne zvolil hlavu štátu, ktorá 10. mája 1994 zložila v Pretórii slávnostnú prezidentskú prísahu: Nelson Mandela sa tak stal prvým černošským prezidentom v dejinách JAR.

V decembri 1997 zvolili delegáti zjazdu ANC do čela tejto organizácie jeho nástupcu Thaba Mbekiho, ktorý ho napokon 16. júna 1999 nahradil aj vo funkcii prezidenta JAR.

Po odovzdaní prezidentskej funkcie sa Mandela stal zástupcom rady sociálnych spolkov a spolkov bojujúcich za ľudské práva.

Nelson Mandela získal viaceré medzinárodné ocenenia, napríklad aj Cenu Andreja Sacharova a Prezidentskú medailu slobody od prezidenta USA Georgea W. Busha. V roku 1993 sa spolu s bývalým prezidentom JAR Frederikom de Klerkom stali laureátmi Nobelovej ceny za mier.

Autobiografická kniha Juhoafričana Nelsona Mandelu z roku 1994 Long Walk to Freedom (Dlhá cesta za slobodou) je známa po celom svete. Zachytáva politikovu bolesť nad údermi, ktoré musela znášať jeho rodina kvôli jeho politickému aktivizmu.

V bývalom dome bojovníka proti apartheidu v juhoafrickom Johannesburgu otvorili 19. marca 2009 múzeum venované jeho životu a dielu. Expozíciu v priestoroch zrenovovaného domu v štvrti Soweto tvoria fotografie a rôzne pamätné predmety pripomínajúce Mandelov život.

Nelson Mandela zomrel 5. decembra 2013 vo svojom dome na johannesburskom predmestí Houghton vo veku 95 rokov na pľúcnu infekciu v kruhu svojej rodiny.

V novembri 2009 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 18. júl - deň Mandelovho narodenia - za Medzinárodný deň Nelsona Mandelu, a to za jeho príspevok ku kultúre mieru a slobode. V sídle OSN v New Yorku odhalili 24. septembra 2018 sochu Nelsona Mandelu. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia narodenia tohto zosnulého bojovníka proti juhoafrickému apartheidu.

Zdieľať tento článok na Facebooku
Zdroj: Info.sk, TASR, Foto: TASR
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Hnutie ANO zvolilo Andreja Babiša za svojho predsedu

Hnutie ANO zvolilo Andreja Babiša za svojho predsedu

DNES - 15:42Zahraničné

České hnutie ANO si v nedeľu na celoštátnom sneme zvolilo zakladateľa tohto vládnuceho politického subjektu a zároveň premiéra Andreja Babiša za svojho staronového predsedu.

V mrazničke objavili telo nezvestnej ženy, zatkli jej sestru

V mrazničke objavili telo nezvestnej ženy, zatkli jej sestru

DNES - 13:39Zahraničné

Chorvátska polícia zatkla 45-ročnú ženu po tom, ako našla mŕtve telo jej nezvestnej sestry uskladnené v mrazničke ich rodinného domu.

Porošenko: Ruskí tankisti odmietajú ísť na kontaktnú líniu

Porošenko: Ruskí tankisti odmietajú ísť na kontaktnú líniu

DNES - 9:00Zahraničné

Ukrajinská armáda stratila počas celého obdobia operácie v Donbase 2945 vojakov. Konštatoval to v sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ukrajinský prezident Petro Porošenko.

Trump: Británia by si mala prevziať bojovníkov Islamského štátu

Trump: Británia by si mala prevziať bojovníkov Islamského štátu

DNES - 6:11Zahraničné

Trump uviedol, že USA požiadali Britániu a ostatných európskych spojencov, aby si prevzali naspäť viac ako 800 militantov extrémistickej skupiny Islamský štát, ktorí boli zajatí v Sýrii a aby ich postavili pred súd.

Bývalý šéf Trumpovej volebnej kampane môže stráviť 19-24 rokov za mrežami

Bývalý šéf Trumpovej volebnej kampane môže stráviť 19-24 rokov za mrežami

DNES - 6:01Zahraničné

Paul Manafort môže stráviť 19-24 rokov za mrežami v súvislosti s obvineniami z daňových a bankových podvodov.