Bratislavu vyšli povodne na takmer 400-tisíc eur

Najvyššie náklady z toho znáša bratislavský magistrát, za postreky proti komárom, opravu ciest i verejného osvetlenia či za čistenie verejných priestranstiev od nánosov blata a špiny dá 322-tisíc eur.

Agentúru SITA o tom informoval riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy. Všetky náklady za júnové povodne bude mesto hradiť z vlastného fondu, podľa Andrassyho si neuplatní refundáciu mzdových nákladov.

Po bratislavskom magistráte budú júnové povodne stáť najviac Devínsku Novú Ves, a to 16-tisíc eur a vodou najviac zasiahnutú mestskú časť Devín, ktorá výdavky vypočítala na 13-tisíc eur. Naopak najmenšie náklady spojené s vyliatym Dunajom má Čunovo a Ružinov, v mestských častiach nedosiahli ani tisíc eur.

Ako informoval Andrassy, najväčšiu požiadavku na refundáciu mzdových nákladov má Devínska Nová Ves, a to je 9 700 eur a po nej Devín, ktorý požiadal o 5 700 eur. Na protipovodňových opatreniach sa podieľali spolu s Bratislavou aj mestské časti Devín, Devínska Nová Ves, Karlova Ves, Čunovo, Ružinov, Staré Mesto a Petržalka.

Júnové povodne mesto Bratislava vyšli na 322-tisíc eur. Z celej sumy mesto najviac investovalo do postrekov po povodniach premnožených komárov, ktoré mesto vyšli na takmer 231-tisíc eur. Za vyčistenie nánosov bahna na verejných priestranstvách, chodníkoch či cyklotrasách zaplatilo mesto 31-tisíc eur, opravu vodou poškodených ciest vypočítali podľa Andrassyho na 18-tisíc eur. Servis a oprava stĺpov verejného osvetlenia vyšiel mesto na ďalších 26-tisíc eur.

Ako informoval Andrassy, v jednotlivých krízových štáboch fungovalo 114 ľudí a do prác počas mimoriadnej situácie i pri odstraňovaní následkov povodní sa zapojilo 719 ľudí. Pri júnových povodniach bolo použitých 3 020 vriec, ktoré naplnili 37 tonami piesku a vodu odčerpávalo 33 čerpadiel.

Pri odpratávaní nečistôt a naplavením využili 22 veľkokapacitných kontajnerov. Dunaj v Bratislave zaplavil 27 rodinných domov a 26 obytných budov, rozvodnenej rieke sa nevyhli ani internáty v Karlovej Vsi, priemyselné sklady, detské ihriská či hospodárske budovy.

Správu o júnových povodniach mesto odovzdalo bratislavskému obvodnému úradu vo štvrtok, v správe okrem nákladov informovali aj o celom fungovaní krízových štábov.

"Z hľadiska odporúčaní do budúcnosti žiadame, aby bola vyhodnotená odbornými útvarmi vodohospodárov funkčnosť protipovodňovej hrádze a aby sa riešilo do budúcna, či vieme vo väčšej miere ochrániť Devín a majetok obyvateľov na Devínskej ceste, " uviedol Andrassy. Ako dodal, v správe navrhuje mesto zvážiť i využitie európskych zdrojov a štátnej pomoci na dobudovanie protipovodňových opatrení od mosta Lafranconi po Most SNP v Bratislave, kde sú zábrany postavené len na storočnú vodu.

Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásilo Ministerstvo životného prostredia 4. júna o 12:00. O pol hodinu neskôr vyhlásil primátor Milan Ftáčnik v Bratislave mimoriadnu situáciu, ktorá trvala do 10. júna. Druhý stupeň povodňovej aktivity bol odvolaný 12. júla, ten platil preto, aby mohli povodňami postihnuté časti žiadať o refundáciu nákladov.