Euroskupina sa dohodla na podmienkach odchodu Grécka zo záchranného programu

„Grécka kríza je po dnešku za nami,“ vyhlásil po skončení rokovaní ministrov komisár Európskej únie (EÚ) pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici. Úsilie Grécka ocenili aj ďalší zástupcovia eurozóny. Ako povedal nemecký minister financií Olaf Scholz ešte pred začatím zasadnutia, „grécka vláda a občania odviedli veľmi dobrú prácu“.

Po zhruba šesť hodín trvajúcich rokovaniach sa ministri dohodli na viacerých opatreniach na zmiernenie gréckeho dlhu. Súčasťou je aj predĺženie splácania veľkej časti starších úverov o 10 rokov. Atény zároveň získajú v rámci poslednej tranže tretieho záchranného balíka 15 miliárd eur. Tie budú slúžiť na vytvorenie adekvátnej rezervy na pokrytie finančných potrieb krajiny na takmer dvojročné obdobie po vystúpení z programu. K tomu by malo dôjsť 20. augusta.

Aby Grécko ani po 20. auguste neustúpilo od dohodnutých reforiem, Európska komisia aktivuje mechanizmus dohľadu, v rámci ktorého sa každé tri mesiace budú zverejňovať informácie o finančnej situácii krajiny a o pokroku, čo sa týka implementácie záväzkov Grécka po skončení záchranného programu.

V dôsledku finančných problémov muselo Grécko požiadať v roku 2010 o medzinárodnú pomoc. Odvtedy krajina čerpala tri záchranné programy, pričom eurozóna poskytla Aténam celkovo 241,6 miliardy eur. Ďalších 32,1 miliardy eur uvoľnil pre Grécko v rámci prvých dvoch záchranných programov Medzinárodný menový fond (MMF).

V roku 2015 sa Grécko a európski veritelia dohodli na treťom záchrannom balíku v hodnote 86 miliárd eur. Výmenou za ďalšiu pomoc od európskych partnerov Atény pristúpili na rozsiahly program reforiem a len za tri roky ich prijali okolo 450.