Hawkingov popol uložia do hrobky vo Westminsterskom opátstve

Popol britského fyzika Stephena Hawkinga, ktorý zomrel minulý týždeň, uložia do hrobky v londýnskom Westminsterskom opátstve neďaleko hrobu osvietenského vedca Isaaca Newtona.

Podľa jeho vyjadrenia tam bude Hawkingov popol umiestnený počas bohoslužby vďakyvzdania v priebehu tohto roka, presný termín však hovorca neuviedol. Hall je presvedčený, že rozhodnutie uložiť Hawkingov popol vedľa miest odpočinku ďalších význačných vedcov je „absolútne náležité“.

Posledná rozlúčka s Hawkingom bude 31. marca v univerzitnom kostole v Cambridgei, pri Gonville and Caius College, kde zosnulý vedec pôsobil 52 rokov, dopĺňa agentúra DPA. V tomto anglickom meste Hawking aj zomrel.

Newtona pochovali vo Westminsterskom opátstve v roku 1727, ďalšieho svetoznámeho vedca Charlesa Darwina v roku 1882. Hawking, ktorý zomrel vo veku 76 rokov, bol jedným zo všeobecne najuznávanejších teoretických fyzikov svojej doby, a to napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu spôsobenému amyotrofickou laterálnou sklerózou.

Hawking v roku 1971 matematicky dokázal teóriu veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Vychádzal pritom zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír určitý štartovací bod v časopriestore. Po veľkom tresku sa podľa Hawkinga vytvorili prvotné čierne diery.

Jeho objavy boli zrozumiteľné len pre okruh vedeckých kolegov. Celosvetovú popularitu mu priniesla jeho najznámejšia kniha Stručná história času (alebo aj Stručné dejiny času) z roku 1988.

Westminsterské opátstvo je miestom posledného odpočinku alebo pamiatky najvýznamnejších osobností Spojeného kráľovstva - politikov, generálov, admirálov, vedcov či umelcov. Táto tradícia sa uplatňuje od čias lorda protektora Olivera Cromwella. Prvým bol v roku 1657 veliteľ anglického loďstva Robert Blake.

Poslednými vedcami, ktorých pochovali vo Westminsterskom opátstve, sú Ernest Rutherford (1937) a Joseph John Thomson (1940). Rutherford bol priekopníkom jadrovej fyziky, Thomson objaviteľom elektrónov.